Vlani pred zápasom na Tehelnom poli, ktorý sa pre slovenských futbalistov skončil fiaskom (0:3), bol rozdiel v rebríčku FIFA medzi krajinami 33 miest. V aktuálnom poradí je Česko deviate a Slovensko päťdesiate. Rozdiel narástol na 41 miest. Veľa aj medzi bratmi.
Hoci podmienky neboli na oboch stranách rovnaké ani po rozdelení spoločného štátu, Česko i Slovensko stáli na jednej štartovej čiare. Na začiatku deväťdesiatych rokov nebola prevaha českého futbalu taká dominantná. V roku 1992 získal federálny titul Slovan Bratislava a hoci posledný primát uchmatla nakoniec Sparta Praha, slovanisti jej dlho vzdorovali. Hviezdou ligy bol v dvoch posledných ročníkoch Slovák Peter
Dubovský, ktorý sa stal aj kráľom strelcov.
„Po rozdelení sa nožnice čoraz viac otvárali,“ tvrdí tréner Milan Lešický, ktorý momentálne pôsobí vo Viktorii Žižkov ako športový riaditeľ. „Česi si osvojili pracovitosť, ktorá predtým viac zdobila Slovákov a Slováci začali viac špekulovať, čo často charakterizovalo český futbal. Akoby v Česku vycítili, že do futbalu prídu veľké peniaze, skôr sa zorientovali a tvrdo pracovali. Utvárali podmienky, investovali do mládeže. Využili lepšie ekonomické pomery a vo futbale sa točí viac peňazí. Na
Slovensku majú lepšie finančné možnosti možno dva kluby – Artmedia a Žilina – a hneď je to vidieť. Mnohé kluby žijú z ruky do úst, trápia sa. Česká liga je kvalitnejšia ako slovenská, no mám pocit, že v poslednom čase sa rozdiel zmenšil. Nie preto, že slovenská súťaž stúpa, ale už aj v Česku pociťujú veľký odliv kvalitnejších hráčov.“
Najväčším tromfom českého futbalu však bolo, že jeho reprezentanti sa uplatnili v popredných kluboch a súťažiach, niektorí sa stali osobnosťami európskeho formátu, kým slovenskí hráči sa presadzovali iba sporadicky. „Tých by sme spočítali na prstoch jednej ruky,“ dodáva Lešický. „Neznamená to, že na Slovensku nemáme talenty. Iba s nimi horšie pracujeme a im zasa chýbajú také vlastnosti, aby sa v tvrdom konkurenčnom boji presadzovali.“
Aj preto sú už pred koncom tohtoročnej kvalifikácie karty rozdané: Česko sa predstaví na svojom štvrtom finálovom turnaji ME, Slovensko bude opäť chýbať. Ako sa skončí ich sobotňajší súboj?
„Môže sa zrodiť aj prekvapenie,“ domnieva sa Lešický. „Keby Česi potrebovali body, nepochybujem, že nás vyklepú. Lenže po postupe nastalo uvoľnenie, celý rok bolo mužstvo aj tréneri pod veľkým tlakom verejnosti a médií. Teraz už je všetko jasné. Každý si ešte spomína, ako dopadli Nemci v súboji s Českom, keď už mali postup vo vrecku. A oni sú ešte iná nátura ako Česi. Slováci budú mať väčšiu motiváciu, veď doteraz ešte nikdy s postupujúcim tímom nevyhrali a každý dobrý výsledok potrebujú. Nie je však ani vylúčené, že sa opäť presadí vyššia kvalita českého výberu.“
Futbal si predĺžil spoločný život
Slovenský a český futbal si predĺžil svoj spoločný život. Od začiatku roku 1993 už existovali dva samostané štáty, no československý výber ešte bojoval o postup na svetový šampionát v USA 1994. Veľa nechýbalo a svet by mal senzáciu. Na MS mohol štartovať tím nejestvujúcej krajiny.
Presne pred štrnástimi rokmi – 17. novembra 1993 – bojovalo v bruselskom Astrid Parku mužstvo pod skratkou RČS (reprezentácia Česka a Slovenska) o účasť na významnom podujatí. V zápase proti domácim Belgičanom potrebovalo výhru a šance na ňu malo. Poslednú striedajúci slovanista Jaroslav Timko. Jeho hlavička letela tesne vedľa. V základnej zostave nastúpili dvaja Slováci – Dubovský a Moravčík. Pozoruhodné je, že v roku 1993 odohrali českí a slovenskí futbalisti v jednom tíme dovedna sedem stretnutí – všetky boli kvalifikačné.
Na jar 1993 finišovala aj spoločná prvoligová súťaž: obhajca Slovan Bratislava nakoniec skončil tretí, len bod za Slaviou a šesť za posledným federálnym majstrom Spartou.
