Vo hviezdnom roku 2014 patrilo medzi najúspešnejšie vo svete, nestratilo v kvalifikácii ani bod. A potom potiahlo šnúru až na rekordných deväť výhier za sebou. Teraz sa karta obrátila: zo štrnástich stretnutí roku 2016 nedalo v siedmich gól a postaralo sa o smutný zápis do slovenskej histórie – na presný zásah čakalo nekonečných 423 minút.
Kozák má smolu. Či chce alebo nie, porovnaniu sa nevyhne. Slováci už zopárkrát naznačili, že sa nemusia ustráchane krčiť pred nijakým súperom. Teraz im zavše chýbalo nielen viac umenia, ale i sebavedomia a odvahy, čo boli prednosti z prvých mesiacov Kozákovho pôsobenia, keď národný tím ukázal sympatický progres.
Končiaci sa rok zaostal za dvoma minulými. Kvalifikáciu do Francúzska odštartoval tím dvoma výhrami s Ukrajinou i Španielskom. Súčasnú začal prehrami s porovnateľnými súpermi Anglickom a Slovinskom. Jeseň 2014 mala od prvých minút úplne iný šmrnc.
Slabšie výsledky i aféry, ktoré akoby patrili k slovenskému futbalu vždy, keď sa dostaví úspech a nastupujú s pravidelnosťou ako noc po slnečnom dni, podlomili mužstvu kolená. Mohlo byť však aj horšie. Devalvovanú náladu čiastočne zachránili dve kvalifikačné výhry v závere, šesť bodov, sedem gólov, zlepšenie ročného účtu a vzkriesenie nádeje v boji o Rusko.
Pred troma rokmi si Kozák tím nachystal na novú kvalifikáciu, teraz bude budovať čiastočne nový po zle rozbehnutej kvalifikácii. Potrebuje novú energiu, motiváciu, iskru. Ako keď začínal.
Má v talóne zopár šikovných mladíkov, ale nebude to ľahké. Tento rok dvihol varovný prst a vyvolal obavy, že dobre už bolo.