Tréner Radolský podnikal zúfalé kroky, loboval na všetky strany, navštívil podpredsedu vlády. Nič nepomáhalo. Jeho úspešný tím sa rozpadol, kluby, ktoré hráčov platili, si postavili hlavu a nepustili svoje opory do Austrálie.
Németha, Sedláka a Meszároša povolali do áčka, ale len prvý si v ňom zahral, ďalší zostali do počtu, pokojne mohli letieť do Sydney. Slováci tam neurobili nijaké terno. V skupine skončili poslední.
Hoci účasť pod piatimi kruhmi bola pre slovenský futbal výnimočná udalosť, nik si z nej ťažkú hlavu nerobil. Ani spolupráca medzi trénermi prvého tímu a výberu do 21 rokov nebola v minulosti často ideálna. Hlavný kouč dostal vždy futbalistu, na akého ukázal prstom. A vôbec sa nediskutovalo o tom, aký zápas v tom okamihu čaká dvadsaťjednotku.
Je sympatické, ak tréneri nájdu spoločnú reč a uzavrú džentlmenské dohody. Všade vo svete však platí, že absolútnu prioritu má seniorské áčko, je výstavnou skriňou futbalu v krajine, všetky ostatné výbery tvoria len podporné tímy. Ak vyskočia talenty, ktoré prerástli svoju vekovú kategóriu, treba ich posúvať vyššie. Inak je futbal naruby ako zle oblečené tričko.
Pred Škótskom doplnil Kozákov káder Škriniar. Mal byť v ňom už skôr. Napokon v júni odohral zápas proti Nemcom aj na ME. Niežeby teraz vytrhol áčko z biedy a ako Superman spasil slovenský futbal, ale on a čo najskôr aj iní mladí futbalisti by mali aspoň pomôcť zvýšiť v tíme konkurenciu, priniesť do neho čerstvý vietor.
Hovoriť o tom, že sa oslabuje Hapalova partia, ktorá sa práve teší z postupu na ME, je len hlboké nedorozumenie, ktoré by si zainteresovaní mali čo najskôr vysvetliť.