Vstupenky na stretnutie so Slovinskom 10. októbra 2009 v kvalifikácii MS 2010 išli na dračku. Futbalový zväz registroval až 160-tisíc záujemcov. Do hľadiska Tehelného poľa na súboj, ktorý bol posledný kvalifikačný na dožívajúcom štadióne, sa v tom čase zmestilo 24-tisíc ľudí. Na stretnutie sa nedostali ani všetci pracovníci médií. O akreditáciu sa uchádzalo vyše tristo zástupcov siedmej veľmoci. Len zo Slovinska ich bolo viac ako sto a viac ako tridsať z iných krajín. Okrem svetových agentúr Reuters, AP, AFP, aj novinári a fotoreportéri najmä z Nemecka a Talianska.
Nezvládnutý zápas dvadsaťročia
Na Slovensku vládol ozajstný futbalový ošiaľ. Reprezentácia pod vedením Vladimíra Weissa mala prvý mečbal v boji o postup na svetový šampionát do Afriky. Weiss označil bratislavský súboj za zápas dvadsaťročia.
Už na začiatku kvalifikácie síce Slováci v Maribore podľahli (1:2), ale Weissov tím chytil potom výbornú formu a nenašiel v skupine už nijakého ďalšieho premožiteľa. Pred druhým Slovinskom mal päťbodový náskok a sotva niekto pochyboval o tom, že po stretnutí vypuknú oslavy historického postupu.
„Nemusíme sa presviedčať, o aký zápas ide,“ vyhlásil vtedajší slovinský kouč Matjaž Kek. „Slovensko má v tabuľke o päť bodov viac, to jasne hovorí o tom, kto je favorit. Ale my sme neprišli vyvesiť do Bratislavy bielu vlajku. Vopred sa nevzdávame.“
Kek zdôraznil, že pre oboch to bude mimoriadne dôležitý a náročný súboj. „Na 130 percent však verím svojim hráčom, aj v tom, že môžu vyhrať, hoci zatiaľ všetko hovorí v prospech súpera. Keď som bol pred dvoma rokmi na žrebovaní skupiny v Bratislave, málokto predpokladal, že práve tieto dve mužstvá budú súperiť v závere o postup.“
Na žrebovaní ťahali Slovákov z tretieho a Slovincov zo štvrtého koša. Oba tímy však preskočili v kvalifikácii favoritov Česko i Poľsko.
Šok! Tehelné pole zmeravelo
Slovenský tréner odmietol pred rozhodujúcim stretnutím hru na jeden bod, ktorý by jeho tímu stačil. Očakával však taktický boj. „Na remízu sa hrať nedá, to je príliš riskantné. Chceme vyhrať rovnako ako Slovinsko, ktoré potrebuje tri body.“
Potom prišiel šok. Tehelné pole zmeravelo. Slovinsko vyhralo 2:0 a zrušilo domácemu mužstvu a jeho fanúšikom oslavy. Afrika bola zasa ďaleko.
Kým do prestávky držali slovenskí reprezentanti nerozhodný stav, ktorý im stačil na postup a súboj bol úplne otvorený, po nej akoby chceli brániť bezgólovú remízu, hrali pasívne a rýchlo na to doplatili. Birsova výstavná strela za Muchov chrbát rozhodla, pretože domáci sa zlomili a na ihrisku dominoval ich súper. V nadstavenom čase spečatil triumf.
„Zápas sme nezvládli takticky, v hlavách, ale aj výkonmi na ihrisku. Súper bol lepší, rýchlejší a zaslúžene vyhral,“ hodnotil Weiss.
Boj o svetový šampionát sa skončil happyendom. Slovincov čakal posledný krok v San Maríne. Slováci potrebovali vyhrať s Poľskom v Chorzowe. Túto náročnú úlohu zvládli a postúpili do Afriky. Na šampionát cestovali aj Slovinci, ktorých druhé miesto posunulo do baráže a v nej vyradili Rusko.
Pamätný zápas zažili štyria Slovinci
Slovenskí futbalisti odcestujú dnes do Slovinska a mnohé súvislosti sú podobné ako pred ôsmimi rokmi, keď ich tam čakal takisto zápas o účasť na svetovom šampionáte.
V septembri 2008 nastúpili v Maribore, zajtra sa hrá v Ľubľane. Aj vtedy sa kvalifikácia len rozbiehala, bol to pre oboch druhý zápas v poradí – rovnako ako teraz. Slovinci si chceli pripísať prvé víťazstvo. V úvodnom zápase totiž len remizovali v Poľsku 1:1. Na začiatku tohtoročného septembra odštartovali boj o Rusko remízou s Litvou 2:2.
Súčasný tréner Srečko Katanec už raz svojich zverencov na MS dostal. Zahrali si na prvom šampionáte na ázijskom kontinente v Japonsku a Kórejskej republike 2002. Teraz nominoval 25 futbalistov, z nich sú len štyria z domácej ligy (po dvoch hráčoch z Olympije Ľubľana a NK Maribor). Z tejto zostavy už vypadli dvaja silní legionári – trénerovi sa ospravedlnili stredopoliar Bayeru Leverkusen Kevin Kampl a útočník AS St. Étienne Robert Berič.
Zaujímavosťou je, že štyria hráči súčasného kádra nastúpili aj v kvalifkačnom stretnutí v Bratislave pred siedmimi rokmi – obrancovia Boštjan Cesar a Bojan Jokič, stredopoliar Valter Birsa a útočník Milivoje Novakovič. V aktuálnom slovenskom výbere sú len dvaja pamätníci, ktorí sa v októbri 2009 objavili na ihrisku – obranca Ján Ďurica a stredopoliar Marek Hamšík. Aj v Kozákovom tíme mohli byť štyria, Martina Škrtela a Vladimíra Weissa vyradili zo sobotňajšej účasti v Ľubľane tresty.
V baráži ich zastavil slovenský súper
Slováci sú momentálne úspešnejší ako ich súperi. Vo svetovom rebríčku FIFA im aktuálne patrí 28. miesto, Slovinci sú o bezmála štyridsať miest pod nimi (67.). Napriek tomu slovenský tím ešte nikdy slovinský nezdolal. Okrem dvoch prehier v kvalifikácii, dva razy v príprave remizoval. Zajtrajší súper prežíval zlaté časy po osamostatnení sa (prvý medzištátny zápas odohral v roku 1992) najmä na začiatku tohto storočia. Vtedy si vybojoval premiérovú účasť na veľkom šampionáte – s hviezdou tímu Zlatkom Zahovičom z Benfiky Lisabon sa predstavili na MS 2002. O osem rokov si štart na MS zopakoval.
Nechýbalo veľa a po MS 2002 si mohli Slovinci zahrať aj na ME 2004. V kvalifikačnej skupine, ktorú vyhrali Francúzi, skončili druhí, v baráži v Chorvátsku remizovali 1:1, ale túto výhodu nevyužili a doma podľahli 0:1.
Na európskom šampionáte sa Slovinci doteraz nepredstavili. Verili, že premiéru si vychutnajú tento rok vo Francúzsku podobne ako Slováci. V kvalifikačnej E-skupine ich preskočili Angličania a Švajčiari. Slovinský tím postúpil do baráže, ale v nej nezvládol súboj s Ukrajinou, teda mužstvom, ktoré sa stretlo v kvalifikácii aj s Kozákovými zverencami. V prvom stretnutí podľahli 0:2 a odveta sa skončila remízou 1:1.