Chcel vyraziť aj na stretnutie do Luxemburska, ale v klube mu túto cestu už nepovolili. Futbalista Herthy Berlín Peter Pekarík si pozrel posledný zápas svojich spoluhráčov v skupine len v televízii. „Nepochybujem ani na chvíľu o tom, že postúpime do Francúzska,“ vravel niekoľko hodín pred stretnutím.
S absenciou sa ťažko zmieroval
Až do minulotýždňového súboja s Bieloruskom nastúpil vo všetkých stretnutiach aktuálnej kvalifikácie ME v základnej zostave. Viac kvalifikačných minút mal na konte len brankár Matúš Kozáčik, ktorý odchytal všetky stretnutia a Marek Hamšík, ktorému do plného počtu chýbalo 40 minút. Peter Pekarík bol stabilným hráčom Kozákovej základnej jedenástky, dve stretnutia nedohral kvôli zraneniu.
To v stretnutí s Ukrajinou si spôsobil sám nešťastným sklzom, vykĺbil si rameno. Aj preto v dvoch záverečných zápasoch v C-skupine chýbal. „Bolo pre mňa veľmi náročné zmieriť sa s tým, že vo finále kvalifikácie si nezahrám. Ale na druhej strane si uvedmujem, že aj zranenia patria k futbalu a musím túto situáciu prijať. Nie je to tragédia.“
Pekarík sa musel po návrate do Nemecka podrobiť operácii v Heildelbergu. V tomto roku sa už v reprezentačnom drese neobjaví a je veľmi otázne, či sa na jeseň ešte vráti na ihrisko.
„Dôležitý je fakt, že sa môj stav zo dňa na deň zlepšuje,“ vysvetlil obranca, ktorý o niekoľko dní oslávi 29. narodeniny. „Rameno sa hojí výborne, každý deň chodím na berlínsku špecializovanú fyzioterapeutickú kliniku. Dva razy do týždna individuálne trénujem. Ešte to však nie je na behanie na ihrisku.“
Tento rok si už možno nezahrá
Spočiatku dúfal, že operácia nebude nutná. „Podrobné vyšetrenia však ukázali opak. Operácia bola najlepšie riešenie. Teraz práve uplynuli od nej štyri týždne. Lekári ma upozornili, že bez nej by hrozilo riziko, že sezónu nedohrám a rameno bude vyskakovať pravidelne. Špecialista sa teraz vyjadril, že na 99 percent sa rameno už pri futbale nevykĺbi. Mal som s ním problémy už pred troma rokmi.“
Teraz je doba liečenia kratšia, ale aj tak zostane bez futbalu bezmála tri mesiace. „V klube mi tiež prízvukovali, že do nijakého rizika sa nepôjde. Nič nechceme uponáhľať. Nie je vylúčené, že si v decembri v nejakom stretnutí nastúpim, ale momentálne je viac pravdepodobné, že sa sústredím na kvalitnú zimnú prípravu a až po nej naskočím do futbalového kolotoča.“
Záver kvalifikácie sleduje v Nemecku. Tím krajiny, v ktorej futbalovo pôsobí, v nedeľu s Gruzínskom horko-ťažko spečatil postup, aktuálni majstri sveta sa dosť natrápili. Aká je odozva na ich výkony?
„Odborníci sa zhodujú, že národné mužstvo potrebuje ešte čas, aby to v ňom herne klapalo ako v minulosti. Nebolo to také hladké, ako mnohí čakali, ale dôležité je, že postup má už v suchu.“
Držal palce pred obrazovkou
Pekarík hovoril pred súbojom s Luxemburskom aj s trénermi a členmi realizačného tímu a na diaľku poprial spoluhráčom úspešný posledný krok. Pred obrazovkou držal palce, priznal, že bol ako na ihlách.
Spomínal si nielen na jarný zápas v kvalifikácii, v ktorom dokonca skóroval (3:0), ale aj na stretnutie s týmto súperom pred štyrmi rokmi, keď Slováci na jeho pôde v príprave podľahli (1:2).
„Bolo jasné, že nás nečaká ľahký súper, videl som ho vo viacerých zápasoch a prekvapil ma. Nie je to len mužstvo, ktoré odkopáva loptu na tribúnu a bráni. Výkonnostne išlo hore, má hráčov, ktorí sú nepríjemní aj v ofenzíve. Luxembursko podáva sympatické výkony, hráči i tréner sú dlho pokope. V domácom prostredí je ešte nepríjemnejšíe ako na ihriskách súperov.“
Pekarík doplnil, že aj iné prípady ukazujú, že urobiť posledný postupový krok nie je nič jednoduché. „Nie je to naozaj nijaká fráza. Pred stretnutím sme však mali postup vo svojich rukách. Všetko doteraz sme si vybojovali sami, vlastnými silami. Verím, že potvrdíme úlohu favorita a nemusíme sa na nikoho spoliehať.“