Kozákov tím vlani 9. októbra zdolal Španielov, čím vykročil na cestu do Francúzska. V tom čase už mal na konte aj tri body z Kyjeva a s takým ziskom mu bolo do spevu. Uplynulý piatok (opäť 9. október) mohol otvoriť dvere do Francúzska. Zažil najväčšie sklamanie v aktuálnej kvalifikácii.
Proti Bielorusku odohral najhorší polčas z osemnástich v boji o Francúzsko. Nevyrovnal sa s nepríjemným a dôrazným súperom. V druhom sa zlepšil, ale tlak bol živelný a nervózny, preto neefektívny. A keď sa na stranu súpera postavilo aj šťastie, prehra bola spečatená. Každý v skupine si vybral v dlhej kvalifikácii aspoň jeden zlý deň. A zaváhali už všetky tímy s výnimkou Anglicka.
V Luxembursku vďaka minuloročnej senzačnej jeseni držia Slováci stále tromfy vo svojich rukách. To je teraz najdôležitešie. Hoci už v troch zápasoch nedali gól, získali v nich len bod. Stratila sa ľahkosť a naštrbilo čaro i punc výnimočnosti.
Identickú situáciu zažil slovenský tím presne pred šiestimi rokmi. Aj vtedy mal postup na MS potvrdiť výhrou, vládla futbalová horúčka, štadión bol vypredaný, lístky sa rozchytali v mihu. Futbalový národ schladili Slovinci dvoma gólmi. Ale Weissovi zverenci v zasneženom Chorzówe s nožom na krku prežili futbalové vzkriesenie.
Slováci nie sú teraz na tom horšie. Skôr naopak. Luxembursko nie je tím poľského rangu. A ešte im môžu helfnúť aj Španieli. Dopracovať sa k historickému triumfu s cudzou pomocou by si však po takej kvalifikácii nezaslúžili.