Zverenci trénera Jána Kozáka pred zápasom upozorňovali, že v dnešnej dobe na takejto úrovni niet súpera, ktorého by bolo možné odpísať už pred úvodným hvizdom.
“Mysleli sme si, že to bude trochu ťažšie, ale strelili sme tri rýchle góly a po prvom polčase bol tento duel zvládnutý,” povedal krídelník Vladimír Weiss, autor druhého piatkového zásahu v luxemburskej sieti. “Nabehol som si, Juraj Kucka mi to veľmi pekne dal, najprv som loptu nevidel, ale potom som ju so šťastím prebral, po druhom dotyku som zbadal, že brankár vybehol a dal som to povedľa neho,” opísal Weiss svoj gólový moment z 21. min.
Vladimír Weiss bol na trávniku do 71. min, keď ho vystriedal Róbert Mak. Po odchode zo scény nasledovalo takmer až otcovské objatie od Jána Kozáka, dôkaz aktuálnej súdržnosti v slovenskom národnom tíme.
Do hľadiska pod Dubňom v piatok dorazilo 9524 divákov, ktorí sa nemohli po triumfe SR 3:0 rozpŕchnuť do víru žilinskej noci nespokojní. “Zaslúžili sme si vypredané hľadisko. V druhom polčase už nebolo tempo také vysoké, ale naším hlavným cieľom bolo neinkasovať, čo sme splnili,” doplnil Vladimír Weiss.
“Čakali sme takýto zápas, najdôležitejšie bolo zlomiť súpera hneď na začiatku. To sa nám podarilo, v 10. min sme dali gól, čo podľa môjho názoru rozhodlo. Potom sa hralo ľahšie, mali sme viacero šancí, vyhrali sme zaslúžene. Výkon aj výsledok bol taký, aký má byť,” zhodnotil pilier slovenskej defenzívy Ján Ďurica. Aj vďaka nemu domáci reprezentanti eliminovali útočné snaženie protivníka azda až na okamih z 25. min. K hlavičkovému zakončeniu sa po rohovom kope dostal Luxemburčan Maurice Deville, mieril však len do priestoru, kde stál pripravený brankár Matúš Kozáčik.
“Oni behali až do konca, boli nepríjemní, dôležité bolo, že sme sa mali na pozore,” poznamenal stopér Ďurica. Ten mohol okrem spoľahlivej obrannej práce otvoriť skóre, delovkou z priameho voľného kopu trafil brvno luxemburskej svätyne. Mrzieť ho to napokon nemuselo, odrazenú loptu upratal do siete Adam Nemec.