Robí s rovnakými futbalistami ako jeho predchodcovia, ale pokropil ich živou vodou ako plavčík v skazke o troch zlatých vlasoch deda Vševeda. V nej sa zázračne menili chorí na zdravých a mŕtvi na živých. Po rozprávkovom rozbehu kvalifikácie sa mení neúspešný tím na úspešný.
Slovenské dresy si natiahli sebavedomí hráči, ktorí držia spolu, vedia, čo chcú a nezlomí ich ani nepriaznivý vývoj na ihrisku. Na tom sa dá stavať postupový sen.
Slováci siahajú na premiérovú účasť na kontinentálnom šampionáte, hoci na definitívu si musia ešte počkať zopár mesiacov. Získali deväť bodov, v hre je ďalších dvadsaťjeden. Doterajšia stopercentnosť s troma víťazstvami má od istoty ďaleko, ale v ich prospech nehovorí počet vydolovaných bodov, ale najmä ich kvalita. Pripísali si ich s najsilnejšími súpermi. Slovenskou futbalovou nedeľou bol štvrtok v Žiline a triumf nad Španielmi. Ale ani nedeľa v Borisove nebola na zahodenie.
Kozák nastúpil k tímu v pravý čas. Postavil sa na čelo generácie futbalistov, ktorá dozrela, ale v ktorej zaspal jej potenciál. Prebudil ho a v minulosti úspešný ale kontroverzný kouč, ktorý na reprezentačnej lavičke vystupuje priam čítankovo, si môže po futbalových hodoch, aké teraz zažilo Slovensko, dovoliť sympatickú pózu.
Nerobí z futbalu vedu, triumfy hodnotí pokojne, bez veľkých emócií, neoháňa sa svalnatými rečami. A upozorňuje, že prídu aj horšie časy. A aj prehry. Má, samozrejme, recht. Ale zdá sa, že jeho tím má už najhoršie za sebou.