Takmer dvometrový stopér pôsobí momentálne v kazašskom tíme Kajrat Alma-Ata, ktorý vedie bývalý tréner slovenskej reprezentácie Vladimír Weiss. „Pozvánka do reprezentácie po takom dlhom čase ma príjemne prekvapila,“ priznal 31-ročný rodák z Čadce.
„Uplynulý piatok sme hrali ligový zápas a hneď po ňom som vyrazil na cestu. Najskôr ma čakal vyše šesťhodinový let do Frankfurtu a ďalší do Krakova, pretože odtiaľ to mám bližšie domov. Do Čadce som dorazil v sobotu podvečer…“ popisoval návrat na Slovensko.
Jeho nominácia potešila aj trénera Weissa. „Zaželal mi šťastnú cestu a veľa úspechov, slovenský futbal stále pozorne sleduje, všetky zápasy, či už reprezentáciu alebo klubové tímy,“ dodal Michalík, ktorý väčšinu kariéry prežil v anglických tímoch v rôznych súťažiach.
Za vyše šesť rokov ich vystriedal štyri (Bolton Wanderers, Leeds United, Carlisle United, Portsmouth). Vlani ho Weiss stiahol do Kazachstanu a obranca zdôrazňuje, že neľutuje. Pravidelne nastupuje v základnej zostave.
„Momentálne vedieme ligu, hoci pred mojím odchodom boli na programe ešte nejaké dohrávky. V domácom pohári sme v semifinále, to všetko sú výborné výsledky. Je to veľká Weissova zásluha, keď prišiel, mužstvo bojovalo dlhšie o záchranu. Jeho práca je teraz vidieť, výrazne pozdvihol klub, všetci to v Kazachstane vedia, má tu dobré meno.“
Michalík pripomína, že ako Slovák nemá u Weissa nijaké úľavy či výhody, tréner sa správa rovnako ku všetkým hráčom, ktorí pochádzajú z viacerých krajín. Aj so svojím rodákom hovorí po rusky. Predtým sa ruštinu neučil, na otázku, či ju zvláda, s úsmevom zareagoval po rusky „čut-čut“ a potom dodal: „Tréner hovorí perfektne po rusky, tento jazyk nie je taký náročný, už rozumiem všetko.“
Zdôrazňuje, že nevie presne porovnať úroveň slovenskej a kazažskej futbalovej súťaže. „Nemám taký prehľad, lebo na Slovensku som pôsobil už pred takmer desiatimi rokmi. V kazašskej súťaži hrajú mužstvá, ktoré majú rôznu úroveň, ťažko sa zovšeobecňuje. Tri-štyri sú veľmi dobré, niektoré hrajú technicky, ďalšie dosť tvrdo. V každom tíme môžu hrať šiesti legionári a tí dosť výrazne dvíhajú úroveň súťaže. Prišiel som do klubu z Anglicka, kde som bol zvyknutý na výborné štadióny. V Kazachstane má dobrý štadión štyri-päť klubov, inde sa hrá najmä na umelej tráve, to ma prekvapilo.“
Naposledy odohral v národnom drese celý zápas s Poľskom (0:1), ktoré sa pripravovalo na ME 2012. Uvedomuje si, že teraz mu návrat uľahčilo aj Škrtelovo zranenie, na jeho poste nastupuje, ale či dostane od Kozáka šancu, zatiaľ nevie. „Je ešte viac možností, ale pre mňa je teraz dôležité, že som vôbec tu a na každom tréningu chcem odviesť maximum. Ostatné bude na trénerovi, on robí zostavu.“
Po štvrtkovej generálke s Maltou čaká najbližší pondelok slovenských futbalistov vstup do kvalifikácie ME 2016 v Kyjeve. Michalík zatiaľ nikdy nenarazil na ukrajinský tím, či už na reprezentačnej alebo klubovej úrovni, ale ukrajinský futbal nie je pre neho úplne neznámy.
„V kazašskej lige hrá veľa Ukrajincov, mnohí už majú kazažské pasy. Sú to zväčša výborní futbalisti, bojovníci, aj rýchli a technickí hráči. Nepochybujem, že nás čaká veľmi silný súper, na veľkom štadióne, na ktorý príde podporiť domáci tím mnoho fanúšikov. Nemôžeme sa však zľaknúť a ani na taký zápas nastupovať s obavami, to by nebolo dobré. Aj my máme viacerých hráčov, ktorí hrajú v popredných kluboch.“
Z prostredia a podmienok, ktoré vládnu na Ukrajine, nemá obavy. „Je mi ľúto, čo sa na Ukrajine teraz deje. Debatoval som o situácii aj so spoluhráčmi v Kajrate, aj oni spomínali, že v Kyjeve je pokoj, mesto žije normálnym životom, tak dúfam, že to tak zostane,“ uzavrel Ľubomír Michalík.