„Chodíme skoro na každý zápas doma i vonku,“ zdôrazňuje jeden z najvernejších slovenských fanúšikov. „V tejto kvalifikácii som nemohol ísť do Ruska a Arménska, ale všetky ostatné stretnutia som vedel. Aj v Andorre, kde mi Filip Šebo, ktorý dal gól, venoval dres a teraz som si ho obliekol.“
Kríž sa môže pochváliť tým, že jeho i niekoľkých ďalších fanúšikov tréner Vladimír Weiss pozval na večeru. Bola to partia, ktorá v októbri 2009 po rozhodujúcom stretnutí v Chorzówe, kde Slováci vybojovali postup na svetový šampionát, skončila v poľskom väzení. Po víťaznom stretnutí rozradostnení preskočili bariéry na zasneženom štadióne a oslavovali postup do Afriky.
„Mali sme obrovskú radosť, ale potom nás nečakali príjemné chvíle,“ vysvetľujú kamaráti, ktorých spojil futbal a od minulej kvalifikácie chodia na zápasy spolu. „Boli sme premočení, bola nám zima. A vo väzení nás držali aj nasledujúci deň, pustili nás až pred polnocou.“
Takúto skúsenosť by si už neradi zopakovali. „Verím, že postup vybojujeme teraz doma v zápase s Ruskom a tam nám dovolia oslavovať na ihrisku s hráčmi. Vážili sme si, že nás potom tréner Weiss pozval na večeru a mali sme možnosť pohovoriť si aj s hráčmi.“
Na piatkový zápas sa chystali s optimizmom. „Weiss povedal, že kto vyhrá v Írsku, bude mať cestu na šampionát otvorenú. Verím, že to budeme my, vyhráme 2:1. Naši hráči hrajú v lepších kluboch, to sa prejaví,“ zatipoval si Kríž. „Vyhráme o gól, ale bude to ťažké, Íri sú veľkí bojovníci, dlho nedostali gól, ale prelomíme to,“ dodal Soboňa.
Obaja mladíci sa priznali, že celý rok šetria, aby si mohli dovoliť takéto futbalové výjazdy. Vstupenka každého stála po 48 eur. Zo Slovenska dorazila skupina asi 500 fanúšikov. K nim sa pridalo vyše 1500 Slovákov, ktorí žijú a pracujú v Írsku. V uliciach Dublinu však nebolo v piatok popoludní príliš cítiť, že sa blíži veľký zápas.
„Ešte je dosť času, domáci sa vytiahnu do ulíc až pred stretnutím, Považujú tento zápas za veľmi dôležitý a myslím si, že štadión bude plný,“ vravel Martin Ožvald, ktorý pracuje v Írsku ako skladník už šesť rokov.
Slováci sa dávali dokopy najmä v známej ulici Temple Bar, kde je množstvo barov. V českom pube mala stretnutie početná skupina Slovákov z Írska. „Nie som priamo z Dublinu, pracujem v neďalekom Athlone, ale chodím na stretnutia našich futbalistov. Bol som aj v Andorre, predtým vo Walese i inde, ale ešte som sa nedostal na stretnutie na Slovensku,“ dodával 31-ročný Bratislavčan.
Priznáva, že futbalové zápasy spája aj s výletmi, poznávaním nových miest a krajín. „Keď som sem prišiel, bolo nás pätnásť Slovákov, ostali sme len dvaja. Podmienky sa zhoršili, ale stále je tu s prácou lepšie ako doma. Vo firme majú Íri prevahu. Zhodli sme sa, že pre oboch je to mimoriadne dôležitý súboj. A tiež v tom, že šance sú úplne otvorené a očakávali sme vyrovnaný zápas.“