Pôsobili ste v doterajšej kariére v trinástich kluboch. Vedeli by ste ich všetky vymenovať?
Azda by som to zvládol.
Skúste…
Začal som v rodných Košiciach, nasledoval Inter Bratislava, Banská Bystrica, Humenné, Lokomotíva Košice, Slovan Bratislava, Petržalka, Zlín, Drnovice, nemecký Ulm, Székesfehérvár, Pápa, naposledy čínsky Šenjang Ginde. Tuším som na nijaký nezabudol… Je ich trinásť?
Kde vám bolo najlepšie?
Ťažko povedať. Každé obdobie má svoje čaro. Pekné časy som zažil na vojenčine v Banskej Bystrici ale aj v Humennom. Mnohé veci som vtedy vnímal inak.
Pociťujete časté zmeny v kariére ako problém?
Nie je to určite iba moja vina, no teraz by som už niektoré veci riešil s chladnejšou hlavou. Verte, najradšej by som zostal na jednom mieste aj päť-šesť rokov.
Pokladáte sa za konfliktného hráča?
Určite nie. Nemal som nikde vážnejšie problémy, ani s trénermi. Iba bežné veci, ktoré prináša život. Dostal som sa na lavičku náhradníkov, bol som netrpezlivý, hneď som chcel hrať. Prežíval som obdobie hľadania a chyby som často videl všade, len nie u seba.
Kde sa najlepšie zarábalo?
Určite v 1. FC Košice. V Rezešovej ére. To bol pre hráča futbalový raj. Obdobie hojnosti je však za nami. Na Slovensku teraz z futbalu človek nezbohatne. Ak chce viac zarobiť, musí ísť do zahraničia.
Naposledy ste z domácich klubov pôsobili v Petržalke. V jej drese ste sa stali tretím najlepším kanonierom ligy. Neľutujete, že ste z nej odišli?
Odchádzal som z Petržalky v lete 2003, vtedy ešte nebola taká úspešná. Skúšal som šťastie v druholigovom nemeckom tíme v Ulme. Rozhodol som sa, že sa v Nemecku usadím, mal som vynikajúci kontrakt na päť rokov. Skrachoval však klub… Vrátil som sa do Artmedie, no to už nebolo ono – mal som zdravotné problémy, podrobil som sa operácii. Dal som sa dokopy, pomohol som mužstvu na druhé miesto a do Pohára UEFA. Potom som odišiel do Maďarska.
Rok ste hrali v Székesfehérvári a potom v tíme nováčika v Lombarde Pápa – stali ste sa kráľom strelcov maďarskej ligy a vyhodnotili vás za jedného z najlepších hráčov celej súťaže.
Stále však ako svedok chodím do Maďarska na súdne pojednávania, kde sa rieši rozkládanie székesfehérvárskeho klubu. Z roku, čo som tam pôsobil, som nevidel doteraz štyri mesačné platy. Odišiel som do Pápy, zachránil som im ligu, vystrieľal som titul kráľa strelcov, čo v takomto priemernom mužstve je výnimočná vec, no situácia sa opakuje – dlhujú mi tri platy. V Pápe mi pomaly chceli stavať pomník, peniaze mi stokrát sľúbili, no realita je iná. V Maďarsku som sa necítil zle, no kluby majú vo všeobecnosti finančné problémy, v Pápe to bolo asi najmarkantnejšie. Škoda, rád by som tam zostal, no zadarmo som hrať nechcel.
Zažili ste už aj predtým podobné situácie?
Samozrejme, napríklad v Zlíne, kde som bol na hosťovaní. Mužstvo bojovalo o prvú ligu. V klube nemali peniaze, tak nám dávali poukážky na nákup tovaru. Prišiel som na Vianoce domov a priniesol som fritézu, mikrovlnku a neviem, čo ešte.
Myslíte si, že ešte vysúdite peniaze z Maďarska?
Pochybujem o tom. Zmluvy sú zle postavené, hoci mám právnika, ktorý sa týmto problémom zaoberá, som pesimista. Som skôr bohatý na skúsenosti…
Keby ste mali všetky peniaze, čo ste zarobili a nevyplatili vám ich, asi by ste si polepšili. Bola by to suma, ktorá by sa rátala na státisíce? Či dokonca milióny?
Určite. Nikdy som takto nezbilancoval kariéru, ale ide už o poriadnu šesťmiestnu sumu.
Dĺžný vám zostal aj váš posledný zamestnavateľ – čínsky prvoligový klub v Šenjangu.
V Číne som mesačný plat dostával – v eurách. V zime sme sa však dohodli na predčasnom rozviazaní zmluvy a sľúbili mi odstupné štyri platy. Nič mi však zatiaľ neprišlo. Navyše nie je administratívne dotiahnuté ani ukončenie zmluvy, takže som oficiálne stále hráčom čínskeho klubu. To znamená, že si nemôžem ani hľadať nové angažmán. Aj tento prípad má už v rukách právnik, obrátili sme sa na arbitrážnu komisiu FIFA, ktorá spor ukončí.
Čína je pre našinca exotická krajina, futbalovo dvojnásobne. Ste jediný slovenský futbalista, ktorý v nej pôsobil. Ako ste sa tam vôbec ocitli?
Vyťažil som z toho, že som bol aktuálne najlepší strelec maďarskej ligy. Dostal som viacero ponúk, najviac ma lákal druholigový nemecký tím Burghausen, kde som odcestoval aj na skúšku, v hre boli aj rakúske prvoligové tímy. Dohody sa však rodili ťažko. Čínska ponuka sa objavila ako blesk a kývol som na ňu.
Nemali ste obavy z neznámeho prostredia?
Všetko sa zomlelo neuveriteľne rýchlo. Zbalili som sa z hodiny na hodinu a letel som. Zobudil som sa a bol som v Honkongu.
Akú úroveň má čínska liga?
Z roka na rok stúpa. Do futbalu prichádzajú veľké financie. Pred štyrmi rokmi hrala Čína na majstrovstvách sveta, čo futbalu tiež pomohlo. Teraz ho na chvíľu pribrzdil fakt, že do Nemecka sa neprebojovala, no z toho sa rýchlo spamätá a pôjde ďalej.
Čína je rozsiahla krajina. Ako sa cestuje na ligu?
V celoštátnej súťaži pôsobí štrnásť mužstiev a na zápasy sa chodí takmer vždy lietadlom, cesta trvá niekoľko hodín. Toľko som sa v živote nenalietal, ako v Číne za päť mesiacov.
Kontrakt ste po vzájomnej dohode predčasne ukončili. Prečo?
Dostal som sa do jedného z najslabších klubov, ktorý sa motá na konci tabuľky. Keď som prišiel v lete, malo po prvej časti súťaže iba jedno víťazstvo a bolo posledné. Odohral som trinásť zápasov, stal som sa za pol sezóny najlepším strelcom tímu, dal som päť gólov. Po skončení ročníka však končil celý realizačný tím na čele s holandským trénerom. Všetko sa nedá vyvážiť len peniazmi. Hoci som mal ešte zmluvu, rozhodol som sa, že odídem a vedenie klubu súhlasilo, zdalo sa, že sme sa na všetkom korektne dohodli. Moje čínskej pôsobenie nie je však doteraz uzavreté.
Neboli ste v Číne spokojný?
Nepáčilo sa mi, ako to funguje v mojom klube. Na čele stojí človek, ktorého dosadila vláda provincie Mandžusko, o futbale nemá ani šajn, je to klasický funkcionár so starým myslením. Najviac ma však mrzelo, že klubu chýbali ambície, vízia rozvoja, lepšie zázemie. Zaostáva za všetkými ostatnými klubmi a v najbližšom čase sa to ani nezmení. Pritom majiteľ je jedným z najbohatších ľudí v provincii, peniaze nie sú až taký problém, potenciál je veľký. Chýba však záujem, klub nie je populárny. Mne chvíľu trvalo, kým som sa zorientoval, ale podľa mňa to vycítili už predtým fanúšikovia. Hoci na zápasy v iných mestách chodili aj tridsaťtisícové návštevy, na náš starý mestský štadión s kapacitou 75 tisíc ľudí – trochu mi pripomínal pražský Strahov – prišlo dve-tri tisíc divákov. Niečo podobné ako na bratislavskom Interi. Počuli ste, keď v hľadisku diváci šuchotali papierom. Pritom Šenjang je sedemmiliónová metropola.
Aký dojem na vás urobila?
Nie je to nijaké výstavné mesto, pretože nepatrí medzi turisticky preferované oblasti. Pokrok tam necítiť ako inde. Keby som bol v Pekingu či Šanghaji, určite by to bolo úplne iné.
Koľko legionárov bolo v kádri?
Z Európy som bol jediný, okrem mňa však hral v tíme aj jeden Peruánec. Ten mesiac predo mnou doslova z klubu utiekol. Tvrdil, že už to nevydrží.
Ako ste sa dorozumievali?
Nik z čínskych hráčov nevedel cudzí jazyk, komunikácia bola veľmi zložitá, kedže tréner bol Holanďan. Mal tlmočníka, hovoril mu všetko po anglicky, ten to prekladal. Keď sú v mužstve kvalitní a skúsení hráči, nemusí byť jazyk až takou bariérou. Títo však potrebovali neustále usmernenie, veľa sa učili. Začiatky boli katastrofálne. Neostávalo mi nič iné len sa naučiť aspoň nejaké výrazy v čínštine, chvíľu mi to však trvalo.
Kde ste bývali?
Pridelili mi v meste celkom pekný byt, no veľmi som si ho neužil. Najviac času som trávil s mužstvom na báze, ktorá bola asi tridsať kilometrov od mesta. Podmienky neboli ideálne, všade neporiadok, nečistota. Keď som prvý raz vstúpil do kuchyne, povedal som si, že tu nič nebudem jesť. Pripomínalo mi to poľnú kuchyňu v bojových podmienkach. Špina a zápach. Lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Jediný človek, čo to vie pochopiť, je mama, ktorá ma prišla navštíviť. Zhrozená tvrdila, že by tam nevydržala ani týždeň. Hlad je však najlepší kuchár. Našťastie, nie som nijaká padavka, zvykol som si. Nakoniec mi nejaké jedlá aj chutili, zjedol som psa i somára, ale lepšie bolo, keď som nevedel, čo mám na tanieri.
Stredoeurópanovi musí robiť problém čínska mentalita. Čo bolo pre vás najťažšie?
Vyrovnať sa s pocitom, že ste úplne iný ako ostatní, vysoký blondín všade vytŕča a je stredobodom pozornosti. Netušil som, že je to také ťažké. Je to niečo podobné, ako keď príde Santa Claus medzi deti a tie s nadšením na neho hľadia. V meste bolo minimum cudzincov. Vystúpil som z taxíka a všetky oči sa upreli na mňa. Aj spoluhráči chodili za mnou, obzerali si ma, chytali ma. Stalo sa mi, že som vstúpil do nabitej čínskej reštaurácie, kde bola vrava a odrazu všetko stíchlo a všetci sa na mňa dívali. Postupne som si zvykol, no boli chvíle, keď som mal toho plné zuby.
Ako ste trávili voľné chvíle?
Všade som chodil sám. Minúty mi niekdy pripadali ako týždne, mesiace ako roky. Nemohol som si vyraziť do mesta ani so spoluhráčmi, lebo tí všetok čas trávili na báze a voľno dostali raz za mesiac. Bolo to niečo podobné ako v kasárňach. Raz som blúdil v meste v parku, sadol som si na lavičku a čítal knihu. Prisadla si ku mne stará pani, prihovorila sa mi. Usiloval som sa jej vysvetliť, že nič nerozumiem, no stále hovorila. Tak som ju nechal. Mala asi potrebu sa niekomu vyrozprávať. Nemal som ani tušenie, čo hovorila, no na konci jej hodinového monológu som mal pocit, že sme si celkom dobre pokecali.
V Číne sa o dva roky uskutočnia olympijské hry. Cítili ste už ich atmosféru?
Číňania sa chcú pred svetom ukázať a tejto udalosti pripisujú obrovský význam. Podľa mňa to budú veľkolepé hry. Už teraz to všade cítiť, majú postavených osemdesiat percent športovísk, olympijských zariadení. Sú to nádherné stavby, bol som sa na niektoré pozrieť.
Vrátite sa ešte niekedy do Číny?
Na dovolenku by som tam išiel okamžite. Žijú tam príjemní ľudia, je to krásna krajina, má mnohé atrakcie, prírodu, pekné mestá. Je tam čo obdivovať.
A futbalová perspektíva? Máte už 32 rokov…
Chcem ešte hrať. Čakám, kým budem voľný hráč a začnem rokovať o novom angažmán. Spor s čínskym klubom môže trvať dlho, no tým, že ho prevezme FIFA, už v jeho priebehu by som mal dostať kartu voľného hráča.