Boli jediné, ktoré Taliani ovládli. Okrem hodenia mincou pomohol azúrovým aj tretí najlepší brankár histórie Dino Zoff. Konzervatívny na bránkovej čiare, pokrokový za tou autovou ako tréner.
Najlepší brankári histórie
Hovorí sa, že sú iní. Svojskí, menej spoločenskí, uzavretejší – dá sa to nazvať všelijako. Hoci na ihrisku majú ešte desať spoluhráčov, aj tak zostávajú samotármi.
Futbaloví brankári to nemajú v živote ľahké. Buď napravujú chyby kamarátov behajúcich pred nimi, alebo sa snažia im to na bránkovej čiare nepokaziť a ak sa podarí, priviesť súperov do zúfalstva.
V desaťdielnom seriáli vám postupne predstavíme mužov, ktorým sa to darilo najlepšie.
V piatej časti vám vyrozprávame príbeh SuperDina – Dina Zoffa. V nasledujúcom dieli vám priblížime kariéru prvého španielskeho futbalového hrdinu Ricarda Zamoru.
Za 5 rokov vyrástol o 33 centimetrov
Cesta do futbalového sveta bývala v 50-tych rokoch minulého storočia zarúbaná. Veľakrát zohrávala dôležitú rolu aj náhoda. Zoff však bol výnimkou potvrdzujúcou pravidlo.
Aj on musel popri snívaní o najväčších štadiónoch sveta pomáhať doma na farme. A aj keď rodičov postupne presviedčal o svojom talente, otec bol neoblomný.
"Pôjdeš na učňovku, aby si mal zadné vrátka. Ak ti to nevyjde s futbalom, bude z teba mechanik.“
Dnešní tínedžeri by sa v rámci formovania vlastnej osobnosti púšťali s rodičmi do debaty bez konca. Malý Dino nereptal, poslúchol a v štrnástich to vyzeralo, že z neho bude skôr odborník medzi nápravami, ako najstarší kapitán majstrov sveta.
YouTube neexistoval, a tak Inter Miláno a Juventus mali jedinú voľbu. Vidieť Zoffa naživo. A hoci ich mladík zaujal atletickou postavou i robinzonádami, oba veľkokluby ho poslali späť domov do Mariano del Fruili.
"Na brankára si príliš nízky,“ vypočul si.
Ak sú naše staré mamy v niečom odborníčky, určite je to jedlo. Nevedno, či Zoffova babka už vtedy sledovala nutričnú hodnotu potravín. Isté je len to, že milovanému vnukovi prikázala, aby denne zjedol aspoň osem vajec.
Slušne vychovaný Dino – opäť raz – poslúchol. A možno aj vďaka tomu vyrástol v priebehu nasledujúcich piatich rokov až o 33 centimetrov. K nevídaným znalostiam Zoffovej babky Melanie sa prikláňa napríklad výskum univerzity v Cambridge.
Semifinále rozhodol hod mincou
Zoff vyrástol na 182 centimetrov a čoskoro zaujal skautov Udinese. Hoci tradičnému klubu nepomohol udržať sa v roku 1961 v Serie A, zostal mu napriek ďalším ponukám verný. Vrátil ho späť medzi elitu a o dva roky prestúpil do Mantovy.
Jeden z najstarších talianskych klubov mu otvoril dvere medzi elitu. Natoľko, že sa takmer dostal medzi trojicu brankárov, ktorí cestovali na MS 1966. Ako posledný neprešiel sitom.
Všetko si vynahradil o dva roky už ako gólman Neapola. Na domáce majstrovstvá Európy cestoval ako dvojka. Vo štvrťfinále turnaja hraného na dva zápasy dostal šancu. Nepustil sa jej takmer 20 rokov.
Taliani prehrali v prvom súboji proti Bulharom 2:3. V odvete si odkrútil Zoff reprezentačnú premiéru. Vychytal nulu, Taliani vyhrali 2:0 a nakoniec ovládli aj celý turnaj. Vo finále zdolali Juhosláviu v opakovanom zápase 2:0.
Zoff si pripísal prvé štyri štarty v národnom tíme, tri čisté kontá a titul majstra Európy. Predchádzala mu aj situácia, pri ktorej sú terajšie spory pri systéme VAR len malichernosťou…
Semifinálový duel Taliansko – ZSSR rozhodol hod mincou. V riadnom hracom čase a ani polhodinovom predĺžení gól nepadol. A tak si kapitán Talianska vybral pred rozhodcom i súperom pannu…
"Išli sme do šatní s kapitánom Sovietov s ďalšími dvomi členmi oboch tímov. Rozhodca vytiahol mincu a ja som zahlásil, že padne panna. Utekal som hore schodmi.
Sedemdesiattisíc ľudí na zaplnenom štadióne mohlo vďaka mojej radosti oslavovať tiež,“ povedal kapitán Talianska Giacinto Facchetti pre web UEFA.
Päť sekúnd strachu
Dlhých 14 rokov čakal jeho kamarát Zoff na poriadny úspech v azúrovom drese. Taliani vyhrali v roku 1982 majstrovstvá sveta. Viacerí priaznivci i experti nabádali trénera Enza Bearzota, aby štyridsiatnika Zoffa nechal doma.
Kouč s typickou fajkou ich poslal kade-ľahšie, nechal Zoffa na poste jednotky a urobil dobre. Nebyť jeho fantastického zákroku v skupine proti Brazílii (3:2) Taliani by stratili víťazstvo a nepostúpili by zo skupiny.
"Bol to dôležitý zákrok, Oscar predviedol parádnu hlavičku. Loptu som chytil na čiare, viacerí Brazílčania sa radovali a potom protestovali. Päť sekúnd som mal strach, kým sa arbiter rozhodol,“ spomínal Zoff.
Je jediným talianskym futbalistom, ktorý má doma titul majstra sveta i Európy. Vo veku 40 rokov a 133 dní sa stal najstarším majstrom sveta. A taktiež druhým brankárom s kapitánskou páskou, ktorý nad hlavu zodvihol trofej pre víťaza.
Oslava s ňou bola naozaj bujará. Po návrate majstrov sveta zo Španielska vznikla aj ikonická fotografia z lietadla. Zoff, spoluhráč Franco Causio a kouč Bearzot s trofejou na stole hrajú karty s talianskym prezidentom Sandrom Pertinim.
Krátko nato ukončil Zoff kariéru. Ako brankár pôsobil veľmi pokojným dojmom. Nerád predvádzal husárske kúsky, na čiare dodržiaval prísny futbalový konzervativizmus.
Ako tréner však búral dogmy. Keď v kvalifikácii ME 2000 vytiahol do kádra mladíkov ako Christian Abbiati, Massimo Ambrosini, Gianluca Zambrotta či Francesco Totti, experti nechápali jeho kroky.
Zoff odštartoval generačnú výmenu nielen postupom na záverečný turnaj, ale aj finálovou účasťou, ktorej víťaznú bodku zhatil zlatý gól Francúza Davida Trezegueta v predĺžení.
Neskôr sa však partia okolo Tottiho dočkala – v roku 2006 sa stala majstrom sveta.