Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Tvrdohlavý strelec prišiel o MS a rozpútal veľkú aféru

Najvyššiu súťaž hrával už ako tínedžer a hneď potvrdzoval, že je excelentný strelec s výnimočným nosom na góly. Roland Števko ako jediný z pätnástich držiteľov Ceny Petra Dubovského si však ani raz neobliekol reprezentačný dres áčka.

23.01.2020 06:00
Roland Števko Foto: ,
Roland Števko v drese Ružomberka.
debata (7)

Keby som zaplatil, som v tíme

Len chvíľu sa zdalo, že mu všetko pôjde ako po masle. Z rodných Levíc prišiel v roku 2001 do Ružomberka a mal raketový nástup na ligovú scénu. V osemnástich si odkrútil ligovú premiéru.

O dva roky prišla prvá vážna komplikácia. Dvadsiatka sa chystala jediný raz v ére samostatnosti na svetový šampionát do Spojených arabských emirátov. Števko sa do nominácie nezmestil. Napriek tomu, že na jeseň 2003, keď Peter Polák skladal tím, mal parádnu formu a viedol tabuľku kanonierov s 11 gólmi.

Tréner jeho nečakanú absenciu vysvetlil tým, že sa mu nehodí do koncepcie, že má lepších. Števko mal však iný názor a sevítku si pred ústa nedával. „Môj otec je robotník a nemá peniaze. Keby som si zobral úver a zaplatil, možno by som sa do mužstva dostal,“ šokoval futbalové Slovensko.

Vzápätí si uvedomil, že si radšej mohol zahryznúť do jazyka. Z jeho výroku bolo veľké haló, predvolali ho na disciplinárnu komisiu SFZ a musel vysvetľovať svoje obvinenie. Žiadali od neho dôkazy.

Bránil sa, že neuviedol nijaké meno. „Je mi smutno, keď si moje slová berie niekto na seba.“ Hrozilo mu zastavenie činnosti na dvanásť mesiacov.

Števko: Tento rok si zapamätám

Napokon vyviazol s pokarhaním, členovia komisie jeho slová vyhodnotili ako mladícku nerozvážnosť.

„Nepreukázal skutočnosti, ktorými spochybnil výber do reprezentačného tímu. Kvitovali sme jeho snahu, že mu ide o očistu slovenského futbalu, ale v ďalšom konaní to nevyužil, buď pre nedostatok dôkazov, alebo iné dôvody, ktoré neobjasnil. Trest berieme ako výchovný,“ vyhlásil šéf disciplínárky Štefan Krídla na začiatku decembra 2003.

V tom čase jeho kamaráti bojovali na šampionáte a po postupe zo skupiny ich zastavila Brazília. Števkovi ani aféra a ani neúčasť na MS príliš neuškodili. V závere mesiaca sa stal v hlasovaní odborníkov tretím držiteľom Ceny Petra Dubovského pre najlepšieho futbalistu do 21 rokov.

Spolu s ním na ocenenie kandidovali aj jeho spoluhráči z dvadsiatky – Milan Ivana a Filip Šebo. Na galavečeri sa ho Šebo verejne zastal. „Keby som bol tréner, určite ho na šampionát zoberiem,“ vyhlásil tretí muž ankety.

Števko bral zisk Dubovského ceny ako satisfakciu. „Účasť na šampionáte mi však už nik nevráti. Toto bol rok, ktorý si dobre zapamätám,“ vravel, keď si preberal cenu. Očividne bol z úspechu zaskočený a na pódiu si zabudol hlavnú trofej – Dubovského dres…

Neprežiješ, vyhrážali sa streleckému kráľovi

Neskôr sa už k veľkej afére nechcel príliš vracať. „Mám pocit, že som nebol sám, čo sa ozval, po mne to urobili i ďalší, aj keď nešlo o úplne rovnakú situáciu,“ vravel.

Stále si myslí, že na MS nemal chýbať. „Strelil som za dva roky štyridsať gólov. A nedostal som sa ani do dvadsaťčlenného kádra! V tom čase som dával futbalu veľmi veľa a túžil som niečo dosiahnuť. Bolo veľa rôznych šumov, ale teraz už nemá zmysel to rozoberať, je to za mnou. Možno to všetko takto malo byť.“

Na jar 2004 oslavoval ďalší úspech. Stal sa najmladším kráľom strelcov slovenskej ligy so 17 gólmi. A na jeseň sa pustil s vervou do obhajoby, v jej závere ich mal na konte jedenásť. To už nebola náhoda, mladíka si všimli aj v zahraničí.

Chcel sa vybrať na juh, bol na skúške na Tenerife. Lenže klub ho sľúbil Brnu. Šuškalo sa, že brniansky tím je pripravený zaplatiť dvanásť miliónov korún a bude financovať výstavbu novej tribúny na ružomberskom štadióne. Druholigový španielsky tím ponúkal menej, chcel ho na hosťovanie.

Takto kedysi strieľal góly Roland Števko.

„Klub ma chcel prinútiť, aby som išiel do Brna, vyhrážali sa mi, že neprežijem, že problémy budú mať rodičia. Čo to má znamenať? pýtal som sa sám seba. O to viac som sa zaťal, postavil sa na zadné,“ spomína.

Do Paríža mu chýbal krôčik

Prejavila sa jeho svojská povaha, nenechal si brnkať do nosa. Tvrdohlavý strelec vyhlásil, že do Brna nepôjde a basta. Klub jeho spupnosť a neposlušnosť potrestal. Preradil ho do béčka a neskôr ho úplne vysánkovali z kádra.

Podstúpil skúšku v Torpede Moskva, za ktorý nastúpil v príprave v Španielsku, dal dokonca v zápase gól, ale Rusi ho neangažovali. V novembri 2005 po ňom siahol slávny Paríž St. Germain, ktorému patrila v tabuľke štvrtá priečka. Pod Eiffelovkou zanechal dobrý dojem a tréner Laurent Fournier by ho bral.

„Parížu sa v tom čase v lige nedarilo ako teraz. Aj tak to bol pre mňa krásny zážitok. Nastúpil som v parížskom drese v príprave proti Kamerunu a prihral som na gól. Vtedy mi pomáhal Tóno Ondruš a vyzeralo to sľubne. Trénera však odvolali a tým padol aj môj prestup.“

Tak prichádza Slovensko o futbalové talenty. Ocitol sa mimo hru. Ružomberok, s ktorým mal stále zmluvu, na jar 2006 získal historický titul i Slovenský pohár. On trénoval len individuálne doma v Leviciach.

Šokujúci návrat do Ružomberka

V Ružomberku sa stal personou non grata, zablokovali mu prestupy a musel čakať na ukončenie zmluvy. „Som rád, že sa naše cesty definitívne rozišli,“ vyhlásil vtedy s úľavou.

Zdalo sa, že jeho kariéra môže nabrať nový kurz. „V situácii, v ktorej som sa ocitol, sa však ťažko hľadá dobrý klub,“ pripomínal, ale napokon sa dohodol s druholigovým nemeckým Greuther Fürth.

Roland Števko (vpravo). Foto: SITA
Roland Števko Roland Števko (vpravo).

„V tom čase nehralo ešte veľa Slovákov v zahraničí a taký angažmán by akiste mnohí privítali. Aj Mintál či Vittek odišli predo mnou do Norimbergu, ktorý hral v druhej lige. Lenže ja som mal vážne resty a ťažko som ich dobiehal. Bojoval som o miesto, ale po dlhej pauze nevydržali svaly. Bol som dlho zranený a v Nemecku som si veľa nezahral.“

Nikdy nehovor nikdy. Opäť šokoval. Horúce hlavy vychladli, hrany sa obrúsili a po dvoch rokoch sa vrátil do Ružomberka. „Nikdy by som si nepomyslel, že sa to stane,“ priznával, keď sa hlásil na jeseň 2007 pod Čebraťom.

Stále nemal ani 25 rokov a pokúsil sa reštartovať kariéru. Odhodlanie mu nechýbalo. V zime absolvoval kompletnú prípravu, ktorú potreboval ako soľ, ale do niekdajšej formy sa už nevrátil. Dvojročný výpadok stále cítil.

Do béčka ho preradili sedemkrát

Oženil sa, narodil sa mu syn Roland. A po chvíli skončil v béčku.

„Za viac ako šesť rokov, čo som strávil v Ružomberku, ma do béčka preradili tuším sedemkrát. Ale aj v rezervnom tíme, ktorý pôsobil v druhej lige, som zažil vtedy pekné obdobie. Mužstvo viedol Laco Molnár, celkom sme si rozumeli. Dal som v súťaži 23 gólov, myslím, že toľko ich strelil v tom čase aj Depetris v Trenčíne, ktorý bojoval o postup,“ približuje.

Za ťažkosti, ktoré ho prenasledovali, neviní len druhých. Život mu komplikovala aj priveľká otvorenosť a málo diplomacie. Mohol dosiahnuť viac, ale tvrdí, že nič neľutuje.

„Každý je strojcom svojho šťastia. Za mnohé som si mohol sám. Robil som rozhodnutia, o ktorých som si v danom okamihu myslel, že sú správne, výhodné pre mňa. Keď ma prvý raz chceli predať, mužstvu sa mimoriadne darilo. Keby som vtedy počúvol a prestúpil do zachraňujúceho sa Brna, kto vie, ako by sa vyvíjala moja kariéra. Bolo by všetko inak…? Každý má svoj osud a lamentovať je už teraz zbytočné.“

Dubovského vždy obdivoval

Dnes je zrelý muž, má 36 rokov, veľa veci vníma inak.

„V mladom veku som sa až príliš rýchlo dostal do veľkého futbalu, v porovnaní so súčasnými talentami som asi nebol na to ani pripravený, najmä fyzicky. Inak by som bol ešte silnejší, rýchlejší, dával ešte viac gólov.“

Vie, že aj futbalový život sa môže ľahko zvrtnúť. „Často je to o šťastí, na akých ľudí narazíte, ako zareagujete v konkrétnom momente. Nie je vždy jednoznačné, aký krok je práve správny. Aj iným prestupy nevyšli, v nových tímoch nehrávajú. V hre je vždy trojuholník hráč – klub – manažér a viac alternatív. Možno medzi nami nebola dobrá komunikácia, ale chcel som urobiť vždy všetko najlepšie,“ tvrdí.

Pripomína, že zažil aj veľa pekných momentov, na ktoré rád spomína. Udelenie Dubovského ceny považuje za významný úspech.

„Peter bol skvelý futbalista a človek a ako chlapec som ho obdivoval. Chodil som aj na jeho zápasy, na viaceré si dodnes spomínam. A stále mám jeho dres v rodičovskom dome na stene,“ uzatvára.

Veľký talent skončil v dedinskom futbale a pomáha hľadať ľuďom prácu

Čoskoro tridsaťsedemročný Roland Števko (narodený 8. marca 1983) sa stále venuje futbalu. Už je to však len zábava, ktorou si vypĺňa čas, ak má voľno. Aktuálne je hráčom Novej Dediny, ktorej tím pôsobí v VI. lige levickej oblasti.

Po druhom odchode z Ružomberka sa začali jeho nekonečné prestupy a hosťovania. Často menil dresy. Pôsobil v Senici i Prešove, kde pomáhal zachraňovať v lige Tatran, skúšal to v rakúskom Zwentendorfe a Karlstettene, opäť sa vrátil do Senice.

V ďalšom období sa z veľkého futbalu úplne vytratil, hoci vekom ešte nepatril do futbalového dôchodku. Veľký Ďur, Veľké Ludince, Topoľčany, Valašské Meziříčí, Lok, Veľké Lovce… To boli jeho zastávky na futbalovej ceste z kopca.

„Vyskúšal som si viaceré tímy v okolí, spoznal som, ako to v malých kluboch, v dedinskom futbale funguje. Mám celkom prehľad, zavše aj odporučím nejakých chlapcov, dám nejaký tip, keď v niekde hľadajú vhodného hráča na chýbajúci post,“ vysvetľuje.

Góly už dáva len sporadicky. „Už nehrávam v útoku, nastupujem na stopérskom poste, využívam skúsenosti, organizujem hru vzadu,“ dodáva.

Futbal stále pozorne sleduje. Nevylučuje, že by sa niekedy do neho ešte vrátil.

„V Topoľčanoch som bol aj hrajúci tréner, mám potrebnú licenciu, ale na tejto úrovni sa z futbalu žiť, samozrejme, nedá. Chodím pracovať do Nemecka a najmä pomáham ľuďom sprostredkovávať prácu, najmä mechanikom, zámočníkom a podobne. Naučil som sa jazyk a využívam kontakty, ktoré som získal aj vďaka futbalu,“ pripomína Števko, ktorý maturoval na strojníckej priemyslovke.

Partner Ceny Petra Dubovského.
Seps Partner Ceny Petra Dubovského.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Roland Števko