Carlos Alberto Torres, ktorého svet pozná najmä pod prvými dvoma menami, sa vyjadroval na adresu domácich reprezentantov kriticky.
Titul Brazílii? Potrebujeme malý zázrak
„Nebola to nijaká sláva. Hra trochu kŕčovitá, chýba mi v nej väčšia ľahkosť. Poznať, že naše selecão nie je ideálne zohraté. Jednoznačne vyniká mladý Neymar, ale niekedy mám pocit, že mu chýba väčšia podpora tímu,“ hodnotil charizmatický muž.
Na ďalšiu otázku, či sa Brazília dočká titulu majstra sveta, sa len usmieval. „Prečo nie? Ale bude na to potrebovať aj malý zázrak… Samozrejme, že to nášmu mužstvu prajem, ale musí podávať najmä lepšie výkony v každom smere, než aké ukázalo v doterajšom priebehu.“
Každý fanúšik v Brazílii si s trpkým pocitom dobre spomína, ako sa šampionát, ktorý sa konal v najúspešnejšej futbalovej krajine planéty, skončil. Domáci sa preplazili s problémami cez osemfinále i štvrťfinále, ale v ňom stratili Neymara a v semifinále schytali historický debakel od Nemecka (1:7).
Carlos Alberto mal pravdu a jeho obavy už zo začiatku turnaja sa potvrdili. Na šampionáte sa mu ušla pocta. Pôsobil na ňom ako jeden zo šiestich veľkých šampiónov, ktorí sa stali ambasádormi podujatia. Absolvoval množstvo spoločenských akcií, mal nabitý program a posťažoval sa, že aj málo času, ale vysoké tempo a svoju čestnú úlohu zvládal.
Pamätný gól vo finále MS
Štyri dni po finále svetovom šampionáte oslavoval rodák z Ria sedemdesiatku (narodený 17. júla 1944). Ani po nej neoddychoval, v posledných rokoch pôsobil najmä ako televízny komentátor. Jeho veľké futbalové srdce ho v utorok zradilo a infarkt ukončil život legendárneho obrancu.
Carlos Alberto väčšinu kariéry prežil v Santose v období najväčšej slávy výnimočného mužstva, ktorému velil kráľ Pelé (zahral si však aj v konkurenčnom Fluminense a Flamengu). Na sklonku kariéry sa zišli aj v tíme New York Cosmos. S najväčším futbalistom uplynulého storočia ich spájalo veľké priateľstvo. Pretrvalo, aj keď si už neobúvali kopačky.
Foto: SITA/AP, Felipe Dana
Boli aj najväčšími oporami brazílskeho národného tímu, ktorý v roku 1970 získal titul majstra sveta. Hneď v úvodnom zápase turnaja zdolal československý výber 4:1 a rovnakým výsledkom triumfoval potom aj vo finále s Talianskom. O tomto mužstve sa hovorí ako o najlepšom vo futbalovej histórii. Carlos Alberto ho viedol s páskou na rukáve. A aj po skončení kariéry ho s rešpektom oslovovali prezývkou – kapitán.
Hrával na poste krajného obrancu, zaradili ho do najlepšej jedenástky storočia. Strelil aj niekoľko významných gólov, v reprezentačnom drese ich bolo osem v 53 stretnutiach. Na mexickom šampionáte spečatil finálovú výhru Brazílčanov – po Pelého prihrávke dal štvrtý gól. Ten sa stal výnimočným aj tým, že do gólovej akcie sa postupne zapojilo – bez prerušenia súpera – osem hráčov.
V Bratislave prekonal Viktora
Priviedol brazílske mužstvo aj do Bratislavy v júni 1968. Bolo to jedno z najslávnejších stretnutí v histórii československého futbalu. Domáci futbalisti vyhrali 3:2. Zdalo sa, že Brazílčania, ktorí dorazili do Bratislavy z Varšavy (v Poľsku vyhrali 6:3 a zápas videlo 100-tisíc divákov), zápas zvládnu. Carlos Alberto prekonal Viktora v 52. minúte a jeho tím viedol 2:1. V tom zápase však exceloval chýrny strelec Jozef Adamec – strelil prvý gól zápasu a potom pridal aj ďalšie dva.
Brazílsky kapitán si na tento zápas spomínal. „To bolo vtedy, keď nám dal tri góly váš najlepší strelec,“ listoval v pamäti a dodal. „Z jeho strany to bol excelentný strelecký kúsok.“
Priblížil aj kuriózne pozadie výnimočného zápasu, ktoré sledovalo nabité Tehelné pole, v hľadisku sa tiesnilo 60-tisíc ľudí. „Musím sa priznať, že na ten zápas sme pôvodne vôbec nechceli nastúpiť. Nie, nemali sme obavy. O to nešlo. Ale boli sme na dlhom turné v Európe, chceli sme sa už vrátiť domov. Mali sme však podpísané v súvislosti s týmto zájazdom kontrakty a keby sme nehrali, vznikli by problémy. Nakoniec vedenie tímu presvedčilo reptajúcich hráčov, aby odohrali ešte posledný zápas v Bratislave,“ tvrdil Carlos Alberto. Po návrate domov oslavoval 24. narodeniny.
Rakvu s telesnými pozostatkami legendy vystavili v stredu, aby sa s ním mohla rozlúčiť široká verejnosť, pohreb naplánovali na štvrtok.