Príbeh ako zo zlého akčného filmu. Pravdivá realita zločineckého podhubia v štáte Tamaulipas na severe krajiny vyvážená grotesknou neschopnosťou únoscov a obavami obete, aby ju napokon nezastrelili zachraňujúci policajti. Takýto obraz konca rukojemníckej drámy ponúkol prepis troch telefonických rozhovorov medzi útočníkom v službách gréckeho Olympiakosu Pireus Alanom Pulidom a núdzovou centrálou.
Pulida uniesli štyria ozbrojení muži, keď sa v sobotu vracal z oslavy vo svojom rodnom meste Ciudad Victoria. Po futbalistovi okamžite začali pátrať, v uliciach stúpol počet vojakov i policajtov a nad mestom krúžili služobné vrtuľníky. V pondelok úrady oznámili, že Pulida sa podarilo oslobodiť, ale čo sa medzitým udialo, zostalo nevypovedané.
Dvadsaťpäťročný útočník pred médiá predstúpil s obviazanou rukou v spoločnosti guvernéra štátu Tamaulipas Egidia Torreho Cantúa. „Cítim sa veľmi dobre, vďaka Bohu,“ povedal stroho. „Najdôležitejšie zo všetkého je, že tu môže byť s nami,“ podotkol Torre Cantú.
Iba 176 cm vysoký a 68 kilogramov vážiaci Pulido využil, že únoscovia ho nechali osamote iba s jedným kumpánom. Vzal mu pištoľ aj mobilný telefón a privolal pomoc. Z troch telefonátov vyplýva, že nevedel, kde sa nachádza budova, v ktorej ho držali. Nepomohol ani popis okolia, preto prinútil hovoriť strážcu. V druhom rozhovore potvrdil príchod policajných jednotiek, operátor ho inštruoval, aby vystrelil z pištole, v ktorej však neboli náboje. Policajti začali strieľať a Pulido sa obával, aby si ho nepomýlili so zločincami, preto uviedol popis svojho odevu. Tretie spojenie slúžilo už iba na potvrdenie totožnosti. Ruku si porezal, keď rozbíjal okno.
„Alan je v poriadku a so svojou rodinou. Ďakujeme každému, kto prejavil obavy o jeho zdravie a život,“ uviedol zamestnávateľ statočného futbalistu.
Vládne úrady zaznamenali v štáte Tamaulipas za prvé štyri mesiace tohto kalendárneho roku 41 únosov. V skutočnosti ich zrejme bolo oveľa viac.