Každý veľký príbeh má svojho hrdinu. Tým leicesterským je Claudio Ranieri. Skúsený, 64-ročný, Talian prichádzal pred aktuálnou sezónou na lavičku City s jednoznačnou úlohou: udržať klub medzi anglickou elitou. Zdá sa, že minimalistický cieľ sa mu málil. A tak ho priviedol k titulu.
„Nikdy som nepremýšľal o tom, kam by sme to mohli s touto partiou chlapcov dotiahnuť. Som pragmatický muž. Chcel som len vyhrať každý zápas a pomôcť zverencom k tomu, aby sa každý týždeň zlepšovali,“ hovoril anglickým novinárom rímsky rodák. Keď si v útorok otvoril taliansky denník Gazzetta dello Sport, musel vyvaľovať oči. Na titulnej strane ho žurnalisti vyobrazili ako Júliusa Caesara. Na hlave mu, pochopiteľne, nechýbal vavrínový veniec.
Ranieri síce pôsobí na prvý pohľad prísne, no diktátorské praktiky vo futbale neuplatňuje. Svedčia o tom jeho ťahy, ktorými občas zaskočil svojich zverencov. Nie je tajomstvom, že zatiaľ čo iní tvrdo trénovali, on im doprial niekoľkodňové voľno. Správna životospráva má v jeho vnímaní taktiež iný význam, ako by si mnohí mysleli. Za udržanú nulu sľuboval hráčom lákavú odmenu – pizzu.
„Futbal je ako pizza. Jeho najdôležitejšou zložkou je tímový duch, potom kvalitný tréning. Dobrý tím musíte posypať troškou šťastia. Namiesto paradajok použijete fanúšikov. Pamätajte, bez paradajok nevyrobíte dobrú pizzu,“ tvrdil Ranieri, ktorý pred zápasmi motivoval mužstvo pesničkami od britskej rokovej skupiny Kasabian.
Niekdajší kouč londýnskej Chelsea dosiahol v dôchodkovom veku najväčší úspech v kariére. A nielen on. Taktiež každý z jeho hráčov. Napokon, do sezóny vstupoval s futbalistami, ktorých mená mnohým nič nehovorili.
Dobrým príkladom je najväčšia hviezda tímu – Jamie Vardy. Chlapík, ktorý sa na vrchol predieral z ôsmej ligy a ešte prednedávnom tvrdo pracoval v továrni, bojuje tesne pred tridsiatkou o trón pre najlepšieho strelca Premier League. Na vedúceho Harryho Kana (25 presných zásahov) stráca tri góly. Aj preto pocestuje na majstrovstvá Európy, kde by mal viesť Anglicko k úspechu. Zaujímavým zjavom je aj Riyad Mahrez. Alžírsky reprezentant sa ešte pred tromi rokmi trápil v rezervnom tíme francúzskeho druholigistu z Le Havre. V tejto sezóne zaujal sedemnástimi gólmi, na ďalších desať prihral. Niet divu, že hráči Premier League ho zvolili za najvýraznejšiu postavu ročníka.
Okrem nich patrili k oporným stĺpom nového anglického šampióna dánsky brankár Kasper Schmeichel (syn legendárneho Petra), jamajský stopér a kapitán Wes Morgan či N'Golo Kanté. Francúzskeho stredopoliara mnohí označujú za objav sezóny.
Pre Leicester je každý z nich nenahraditeľný. Možno aj preto by sa mali dočkať obrovskej pocty. V meste vraj po nich pomenujú ulice.
Vzopretia outsiderov
- Nottingham Forest (1978 a 1979). Medzi anglickou elitou bol nováčikom. Nielenže získal národný titul, ale v ďalšej sezóne dokonca zdvíhali jeho hráči nad hlavu trofej pre víťaza EPM.
- Dánsko (1992). Na záverečný turnaj ME sa nekvalifikovalo. Do Švédska cestovalo ako náhradník za Juhosláviu. Po finálovom víťazstve nad Nemeckom ho opúšťalo s majstrovskou trofejou.
- 1. FC Kaiserslautern (1998). Rok pred ziskom titulu sa motal v druhej nemeckej lige. Nikdy predtým, ani nikdy potom netriumfoval v bundeslige nováčik.
- FC Porto (2004). Zvláštny ročník Ligy majstrov. Veľkokluby uvoľnili vo finále miesto menším. Porto zdolalo Monako 3:0 a pod vedením Josého Mourinha oslavovalo senzačný titul.
- Grécko (2004). Tím bez hviezd dokráčal vďaka skalopevnej defenzíve na európsky vrchol. Vo vyraďovacej fáze uspel zakaždým po výsledku 1:0. Zdolal Francúzsko, Česko i domáce Portugalsko.
- Wolfsburg (2009). Favoritov na zisk nemeckého titulu hľadali experti úplne inde. Niet divu, nikdy predtým, ani nikdy potom klub z Dolného Saska majstrovskú trofej nevyhral.