Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Historický projekt priniesol moderný strih už ôsmim štadiónom

Už osem slovenských futbalových štadiónov dostalo novú modernú tvár. Je to viac ako tretina z tých, ktoré zaradili do projektu rekonštrukcie, modernizácie a výstavby futbalových štadiónov.

12.02.2016 08:00
Spartak Trnava Foto: ,
Zo štátnej dotácie išlo najviac peňazí - 13 miliónov eur - na výstavbu trnavského štadióna (na snímke deň pred slávnostným otvorením 21. augusta 2015).
debata (2)

Schválila ho vláda pred tromi rokmi, 27. februára 2013. Do roku 2022 poskytne štát na tento účel 45 miliónov eur, každý rok 4,5 milióna. Garantom projektu sa stal Slovenský futbalový zväz (SFZ), ktorý zodpovedá za rozdelenie prostriedkov i za spoluprácu so samosprávami pri výbere športovísk.

Finiš už v roku 2018
„Práce na všetkých 21 štadiónoch, ktoré sú v tomto projekte, plánujeme ukončiť do leta 2018, vnímame to ako hraničný termín,“ potvrdzuje projektový manažér zväzu Peter Dedík. Stánkami, ktoré už spĺňajú kritériá UEFA a FIFA a ponúkajú fanúšikom kultúrnejšie, bezpečnejšie a pohodlnejšie prostredie, sa môžu pochváliť v Trnave, Žiline, Myjave, Zlatých Moravciach, Senici, Poprade a Podbrezovej, tento mesiac finišujú s prácami v Ružomberku.

„Na týchto ôsmich štadiónoch už infraštruktúra spĺňa predpísané požiadavky, ale niektoré práce aj tam môžu pokračovať, napríklad v Žiline vyrastie ešte parkovací dom, v Ružomberku do leta vybudujú turniketový systém,“ doplnil Dedík.

Prvý raz za viac ako dvadsať rokov existencie samostatného Slovenska sa stalo, že vláda podporila v takomto rozsahu komplexný program rekonštrukcie chátrajúcich a zanedbaných futbalových štadiónov, rozhodla sa zlepšiť ich infraštruktúru. Väčšina štadiónov, na ktorých sa hrali dve najvyššie súťaže, spĺňala ustanovenia licenčného systému iba s prižmúrením oka, často oboch. V prípade podmienok európskych súťaží bola situácia ešte komplikovanejšia.

„Dvadsať rokov sa do futbalovej infraštruktúry neinvestovalo. Vybrali sme dvadsaťjeden štadiónov a odsúhlasili prerozdelenie finančných prostriedkov,“ u­viedol prezident SFZ Ján Kováčik po júlovej konferencii v roku 2013, na ktorej schválili, kto a koľko dostane zo 45-miliónového balíka. Dôležitým kritériom sa stala celoplošnosť, pri výbere miest sa brala do úvahy aj veľkosť, futbalová história, účasť v najvyššej ligovej súťaži konkrétneho záujemcu o dotáciu.

Najviac miliónov do Trnavy

Model financovania bol postavený na spoluúčasti: 60 percent z ceny rekonštrukcie štadióna pôjde zo štátnej kasy a minimálne 40 od samosprávy, prípadne súkromných partnerov. Kováčik to považuje za zásadné rozhodnutie. „Spoluúčasť, zainteresovanosť samospráv je veľmi dôležitá,“ dodáva.

Keďže v Dolnom Kubíne, Leviciach a Topoľčanoch, ktoré pôvodne zaradili do projektu, sa mestské zastupiteľstvá rozhodli neinvestovať do rekonštrukcie futbalového štadióna, nahradili ich Žiar nad Hronom, Skalica a Sereď. „S tým problém nebol. Záujemcov o zapojenie do tohto projektu je stále veľa, platí to o každom regióne,“ zdôrazňuje Dedík.

Najviac peňazí – 13 miliónov eur – išlo zo štátnej dotácie na výstavbu trnavského štadióna, ktorý – až na západnú tribúnu – zbúrali a postavili nový. Otvorili ho vlani v auguste. Na jeseň sa na ňom hrali nielen stretnutia najvyššej súťaže, ale uskutočnil sa tam aj prvý prípravny zápas slovenských reprezentantov so Švajčiarskom.

V príprave na finálový turnaj majstrovstiev Európy privítajú Kozákovi zverenci na trnavskom trávniku Severné Írsko a na jeseň tam odštartujú aj novú kvalifikáciu o účasť na MS 2018. Pre SFZ bola nielen v tomto prípade podstatná dohoda, že každý štadión, na ktorom sa využijú financie zo štátneho rozpočtu, bude bezodplatne využiteľný aj pre potreby reprezentácií všetkých vekových kategórií.

Premiér Robert Fico zdôraznil, že vláda nevníma futbal iba ako jedno z odvetví športu. Futbal považuje za sociálny fenomén, ktorý priamo zamestnáva na Slovensku bezmála 19-tisíc ľudí, aj preto sa rozhodla podporiť tento projekt. „Futbal je veľká športová fabrika, v ktorej sa točia veľké peniaze. Je to najmasovejší a najpopulárnejší šport a vláda mu musí venovať pozornosť,“ vysvetlil Fico.

Národný štadión prebrala vláda

Vláda postupne uvoľní na rekonštrukciu v období 2013 – 2022 ročne 4,5 milióna eur. „Riešime to prostredníctvom úveru, ktorý si zobral SFZ. Poskytneme vybraným klubom dotáciu, pretože práce by mali byť ukončené za niečo vyše päť rokov, financovanie je plánované na desať rokov,“ uviedol Dedík.

Všetky kluby najvyššej súťaže musia mať od ročníka 2017/2018 štadióny kategórie UEFA 2 vrátane vyhrievaného trávnika, umelého osvetlenia a kamerového systému. Konkrétne práce prebiehajú na štyroch štadiónoch a na ďalších sa dokončuje projektová dokumentácia. Veľké nádeje sa spájajú so štadiónom v Košiciach, kde sa už rozbiehajú konkrétne práce. Vo Všešportovom areáli by čoskoro mala vyrásť úplne nová aréna pre vyše 9000 divákov, zo štátnej dotácie naň vyčlenili štyri milióny eur.

Už takmer pred rokom sa zastavili aktivity na výstavbe Národného futbalového štadióna, ktorý začali budovať po dlhom očakávaní na bratislavskom Tehelnom poli. Ešte na jeseň minulého roku minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler oznámil, že túto stavbu preberie štát, vstúpi do nekomerčnej časti projektu a nový stánok pre 22-tisíc divákov by mal stáť do konca roku 2017.

Vláda už dávnejšie vyčlenila naň dvadsaťsedem miliónov eur. Ako je známe, pôvodný projekt pripravila spoločnosť Národný futbalový štadión, a. s. Majiteľ futbalového klubu Slovan Bratislava Ivan Kmotrík, ktorý bol investorom, od rozbehnutého projektu odstúpil vlani v máji a navrhol, aby štadión postavil štát alebo samospráva a stali sa aj jeho vlastníkom. Definitívne riešenie tohto problému zostane na novej vláde.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #futbal #sfz #Národný futbalový štadión #City Arena - Štadión Antona Malatinského