Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Blanc oslávil päťdesiatku. Keď žiaril, matka sa skryla na toalete

Strelil zlatý gól, ale zo Svetového pohára sa v kopačkách nemohol radovať. Keď sa vrátil do reprezentácie ako tréner, myslel na triumf, ale neuspel.

23.11.2015 08:22
Laurent Blanc Foto:
Laurent Blanc.
debata

Tvrdil, že Paríž mu nevyhovuje na život, ale stal sa kormidelníkom tamojšieho veľkoklubu PSG. Laurent Blanc, výrazná osobnosť francúzskeho futbalu, oslávil minulý štvrtok päťdesiate narodeniny. Keď si obliekal dres, býval džentlmen na trávniku od mladosti až po profesionálnu kariéru.

„Vyčnieval nad všetkými, každého obišiel a postaral sa o gól, ale nikdy nezvýšil hlas za nepresnú prihrávku alebo prehratý zápas,“ spomína pre noviny Journal du Dimanche jeho bývalý spolužiak zo športovej školy Laurent Bouis.

Jediné vylúčenie

Blanc, obranca vysoký 190 centimetrov, dostal v kariére iba raz červenú kartu. V najnešťastnejšej chvíli. Rozhodca ho vylúčil na majstrovstvách sveta 1998 v semifinále proti Chorvátsku. Záznam odhalil, že súper Slaven Bilič prifilmoval k faulu zranenie, no červený trest nevybledol, a tak Blanc nenastúpil vo finále, v ktorom Francúzsko zdolalo Brazíliu.

Bol to pritom on, kto veľmi pomohol na ceste k historicky prvému titulu Francúzov na svetovom šampionáte. Vo štvrťfinále proti Taliansku presným zásahom v penaltovej dráme rozhodol o postupe. Predtým v osemfinále strelil v predĺžení takzvaný zlatý gól do bránky Paraguaja. Ako prvý hráč v dejinách od zavedenia tohto pravidla na MS.

Oslavu po rozvlnení siete však nevidela Blancova matka napriek tomu, že prišla na tribúnu. „Yvonne Blancová bola taká vystresovaná, že počas predĺženia sa skryla na toalete. Museli ju hľadať, aby sa dozvedela, že jej syn strelil zlatý gól,“ napísal Journal du Dimanche.

V hľadisku však do záverečného hvizdu sedel Blancov šesťročný syn. Hrdina zápasu sa o desať rokov zdôveril novinám La Depeche, že synček ho hnal k triumfu: „Je to osobná vec. Pravdivá. V dobrej viere som myslel na to, ako synčekovi poviem: otecko si povedal, že sa pokúsi skórovať a ak sa mu to podarí, bude to gól pre neho. Vieme, že som skóroval. Sľúbil som si, že po zápase mu oznámim: tatko dodržal sľub a že verím, že to zostane navždy zaznamenané v živote.“

Blanc si tiež zaspomínal, že Francúzi nastúpili na domácej pôde proti Paraguaju v zložitej situácii. Opory Zinedine Zidane a Thierry Henry nemohli hrať. „Počas úvodných 20 minút sme mohli rozhodnúť, ale nestalo sa. Potom nám chýbala šťava,“ poznamenal pre La Depeche o zápase, ktorý sa po 90 minútach skončil bezgólovou remízou.

Láska z kočíka

O Blancovi je známe, že jeho rytierske srdce v športe má vernú podobu v súkromnom živote. Nikdy nebol prelietavý, nemal milenecké aféry, stále žije s jednou ženou. S jedinou láskou svojho života. Chlapček Laurent a dievčatko Anne sa narodili v rozpätí dvoch dní v roku 1965. Ich rodičia sa poznali.

Laurent Blanc. Foto: Reuters
Laurent Blanc Laurent Blanc.

„Vozili nás v spoločnom kočíku. Máme veľa spoločných zážitkov – boli sme spolu v jasliach, na základnej škole aj na gymnáziu. Aby sme sa potom oddelili, bolo treba, aby Anne išla študovať právo a ja som sa rozhodol hrať futbal za Montpellier,“ povedal Blanc pre server France Dimanche. Iskra medzi nimi zostala. Zosobášili sa, majú troch chlapcov.

Bez titulu k titulom

Po Montpellieri, kde začal profesionálnu kariéru a strávil v ňom aj najviac času (8 sezón, 243 zápasov, 76 gólov), hral v ôsmich kluboch. Vrátane slávnych – FC Barcelona a Manchester United. V Anglicku sa rozlúčil s futbalom po dvadsiatich rokoch na trávniku. Ako tréner sa prvý raz predstavil na lavičke Girondins Bordeaux – v roku 2007. Tvrdil, že svoju úlohu zohral jeho vzťah k tomuto mestu.

„Zbožňujem Bordeaux, páči sa mi aj mentalita obyvateľov. Paríž by mi nevyhovoval, potrebujem na život viac priestoru,“ vysvetlil v roku 2010 novinám Soud Ouest, prečo si vybral tamojší klub. S dodatkom, že hlavné mesto je preľudnené. Rozhovor poskytol už v čase, keď prijal ponuku viesť národný tím. Úloha znela uspieť o dva roky na majstrovstvách Európy.

V mužstve mal síce viacero nových reprezentantov, ale trúfal si víťaziť. Keď sa ho noviny Le Parisien opýtali, či je možné, aby Francúzsko bolo Zambiou na európskom šampionáte (Zambia prekvapujúco vyhrala Africký pohár národov v roku 2012), odpovedal optimisticky.

„Mohlo by byť. V čom je zvláštnosť majstrovstiev? Je to turnaj, ktorý trvá tri týždne. Je to o vyvrcholení formy. Hráči v tíme však musia dobre spolu vychádzať. Treba zvládnuť ego tých, čo hrajú a tých čo nehrajú.“

Francúzi postúpili zo základnej skupiny. Vo vyraďovacej fáze hneď natrafili na Španielov. Podľahli im. Súper sa ukázal nezdolateľný – dostal sa až do finále, v ktorom zvíťazil. Blanc sa dohodol s vedením národného mužstva na ukončení spolupráce.

Príchod do PSG

Napriek tomu, že pred niekoľkými rokmi hovoril, že v Paríži by sa cítil stiesnene, pred dvoma rokmi prevzal funkciu trénera vo veľkoklube PSG. Hráčov viedol k titulom v domácej súťaži.

„S Blancom sme veľmi spokojní, aj s tým, aký atraktívny futbal hrá tím. Veríme, že spolu vybojujeme ešte veľa trofejí,“ zdôraznil na jar 2014 šéf PSG Násir Cheláfí, keď mu predĺžil zmluvu do roku 2016.

Hlavný cieľ? Uspieť v Lige majstrov. PSG pod vedením Blanca sa o to znovu pokúsi v aktuálnej sezóne.

Mimochodom, Blanc nikdy nezabudol, kde robil prvé úspešné futbalové kroky. Každoročne navštevuje športovú školu v obci Salindres. Pravidelne prvého mája, čo je aj vo Francúzsku sviatok práce, chodieva dušou presvedčený ľavičiar na tamojší dorastenecký futbalový turnaj. Chlapcov tam býva až 450. Každému prinesie loptu a rôzne veci na doplnenie výstroja.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Laurent Blanc