Pavol Adamec (55) je významný architekt, na základe jeho návrhu a pod jeho vedením vyrástol v meste krásny, moderný Štadión Antona Malatinského, ktorý otvorili v závere minulého týždňa a o pár dní ho čaká ostrá premiéra o body. Úspešné osobnosti z jedného mesta a s rovnakým menom nespájajú rodinné vzťahy, sú len menovci.
Poznáte sa osobne? Stretávate sa?
Pavol: Som hrdý na to, že futbalová legenda je mojím priateľom, veľmi si ho vážim. Vídavame sa na ligových i iných zápasoch. A už tradičný je náš futbalový vianočný zápas. Vtedy sme súpermi, Jožko vedie jedno mužstvo a ja som členom druhého, ktorého kapitánom je majiteľ trnavského klubu Vladimír Poór.
Jozef: Poznáme sa a aj sa zavše pri nejakých príležitostiach stretneme, vždy ma to poteší. Dokonca sa zídeme niekedy aj v hale na futbale. V poslednom období bol Paľko veľmi zaneprázdnený, ale pozorne som sledoval jeho prácu, ako dôchodca mám už predsa len viac času.
Čo si na svojom menovcovi najviac vážite?
Pavol: Som nadšený, čo dokázal vo svojom športe. Ale je to nielen skvelý futbalista, ale aj výborný človek, veľký dobrák.
Jozef: Je to rozhľadený, vzdelaný, korektný muž, špička vo svojom odbore. Stojí si za slovom. Páči sa mi, že má aj vzťah k športu, je veľký fanúšik. Obdivujem, čo dokázal a čo urobil najmä pre Trnavu. Veľa slov netreba hovoriť – jeho najlepšou vizitkou je štadión, ktorý práve otvorili.
Kedy ste prvý raz vážnejšie zaregistrovali vášho menovca?
Pavol: Je to už asi pätnásť rokov, čo sme sa zoznámili a viac zblížili. Ale ako hráča ho registrujem odmalička, chodil som s otcom na zápasy veľkého trnavského mužstva. Spomínam si aj na slávne semifinále s Ajaxom, o ktorom sa v uplynulých dňoch u nás veľa hovorilo, nemal som vtedy ešte ani desať. Skvelého útočníka Adamca registrovala celá Trnava – od najmladších po najstraších.
Jozef: Na to si, žiaľ, nespomeniem, sú to roky. Je to Trnavčan, poznáme sa dlho. Samozrejme, ako sa začalo s výstavbou štadióna, registroval som ho častejšie, sledoval som jeho prácu.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Netúžili ste niekedy presadiť sa v oblasti svojho menovca – ako futbalista, respektíve architekt?
Pavol: Samozrejme, kto z mojej generácie, kto z trnavských chlapcov nezatúžil niekedy byť výborným futbalistom? Nebol som výnimka a futbal som aj hrával a aj na celkom solídnej úrovni. Ako dorastenec som bol členom prvoligového kádra Jednoty Trenčín. V tomto meste som totiž študoval.
Jozef: Ja som mal plnú hlavu futbalu, nikdy som neuvažoval o niečom inom. Futbal ma tešil a bavil, to mi zostalo na celý život. Myslím si, že každý sme boli na svojom správnom poste, netreba nič meniť.
Prídu s novým štadiónom aj lepšie časy trnavského futbalu? Dočká sa podobných úspechov ako v slávnej ére pred vyše štyridsiatimi rokmi?
Pavol: Všetci tomu pevne veríme, s týmto predsavzatím sme koncipovali celý projekt. Tým, čo sme vybudovali, sme pripravovali podmienky, ktoré musia posunúť futbal dopredu.
Jozef: Nový štadión je veľká výzva aj pre trnavský futbal, pre súčasný Spartak. Potrebujeme však začať už od detí, mladých talentov. Všetci, čo v trnavskom futbale pracujú, musia urobiť maximum, aby Trnava bola zasa majstrom, vrátili sa jej veľké úspechy. Niekde na štadióne by malo byť napísané motto, že chceme byť zasa najlepší.
Prečo Trnava potrebovala takýto štadión?
Pavol: Trnavský futbal má fantastickú históriu a silné divácke zázemie, chodí tu na futbal najviac fanúšikov. Zaslúžil si utvoriť nový priestor, kam by ľudia radi chodili – a ešte vo väčších počtoch ako doteraz. Už som naznačil, možno sa práve teraz oživí aj zlatá trnavská éra.
Jozef: Pre Trnavu bývali vždy symbolom i pýchou kostoly a futbalový štadión. Starý doslúžil, toto mesto si zaslúžilo takýto krásny stánok za všetko, čo pre futbal robilo. Všetka česť tým, ktorí sa oň zaslúžili.
Po slávnostnom otvorení sa tento týždeň v nedeľu uskutoční na novom štadióne aj prvý ostrý súťažný zápas o ligové body. Trnava hostí Žilinu. Aká bude premiéra?
Pavol: Verím, že bude víťazná. Nič iné si v novom domovskom stánku ani nepripúšťame.
Jozef: Ťažko sa tipuje, bude to pre Spartak náročný zápas. Ale pre mužstvo musí byť základným krédom ísť na trávnik tohto štadióna vždy s tým, že chce vyhrať. To musí platiť od prvého zápasu a nikdy to nemôže vypadnúť z mysle hráčov.