V praxi to zároveň znamená, že voľby majú veľkého favorita. Bývalý francúzsky reprezentant a súčasný šéf Európskej futbalovej únie ním nepochybne bude.
V máji kandidovať nechcel
Pravda, do volieb zostáva ešte viac ako pol roka (uskutočnia sa 26. februára) a ešte uplynie niekoľko mesiacov, kým sa bude uzatvárať kandidátska listina (26. októbra), takže ťažko robiť hlbšie závery. Až o bezmála tri mesiace bude jasné, kto sa vôbec postaví proti charizmatickému Francúzovi. Niektoré mená už padli, ale nie všetky sa dajú brať úplne vážne.
Platiniho viacero jeho priaznicov vyzývalo, aby sa postavil ako protikandidát doterajšieho šéfa svetového futbalu Sepa Blattera už v májových voľbách, ktoré sa uskutočnili niekoľko dní po tom, čo sa prevalil obrovský korupčný škandál na najvyšších poschodiach FIFA. Vtedy to odmietol. Hlavným dôvodom bol fakt, že by nenašiel dostatočne širokú podporu svojej kandidatúry, najmä čo sa týka mimoeurópskych konfederácií. „Michel by išiel do tohto boja len v prípade, keby sa konali nové voľby a nekandidoval by už doterajší prezident Blatter. Vtedy by sa aj pre neho otváral nový priestor,“ naznačil člen výkonného výboru UEFA František Laurinec, ktorý patrí medzi blízkych spolupracovníkov Platiniho.
Francúz sa pred dvoma mesiacmi zároveň vyjadril, že nemieni stáť na čele organizácie, ktorá pracuje takým štýlom ako FIFA. „Keď sa situácia vyostrila, zdôraznil, že by nemohol viesť federáciu, ktorej členovia nie sú schopní reflektovať negatívne javy a korupčné situácie,“ dodal Laurinec.
Francúz rokoval v Petrohrade i Philadelphii
UEFA však bola najtvrdším kritikom pomerov vo FIFA a podstatná väčšina jej krajín vo voľbách nepodporila Blattera, svoje hlasy dala jedinému protikandidátovi, jordánskemu princovi Alimu bin Husseinovi. Bol to však slabý súper pre prešibaného Švajčiara. Ich súboj sa skončil jasným skóre 133:73 v Blatterov prospech.
Dalo sa očakávať, že Platini svoj názor v novej situácii zmení. Podľa neho nastalo obdobie rozhodujúcich okamihov a ocitol sa na križovatke svojho života a udalostí, ktoré výrazne ovplyvňujú budúcnosť FIFA. „V živote nastanú chvíle, keď musíte vziať osud do vlastných rúk,“ zdôraznil 60-ročný bývalý francúzsky reprezentant. „Udalosti z posledných dní spôsobili, že vrcholný riadiaci orgán svetového futbalu potrebuje otočiť list a prehodnotiť riadenie,“ dodal. Tento krok neurobil náhodou. Predchádzali mu mnohé debaty, v ktorých zisťoval, s akou podporou by na budúci rok vo februári mohol na kongrese FIFA rátať. Stretol sa s neúspešným Blatterovým súperom v nedávnych voľbách Ali bin Husseinom. A pred necelým týždňom na žrebovaní kvalifikačných skupín majstrovstiev sveta 2018 v Petrohrade sa presvedčil, že by mal podporu aj viacerých predstaviteľov FIFA.
Z Petrohradu letel Platini do Philadelphie, kde vrcholil Zlatý pohár a svoje predstavy predostrel aj zástupcom konfederácie Severnej a Strednej Ameriky a karibskej oblasti. Dôležitý bol aj jeho rozhovor so Sunilom Gulatim, ktorý stojí na čele Americkej futbalovej federácie. Práve Američania patrili k Blatterovým oponentom a vo voľbách boli spojencami Európanov, podporili jordánskeho princa.
Súperom aj kórejský miliardár
Na prvé reakcie po Platiniho oznámení kandidatúry nebolo treba dlho čakať. Potvrdzujú, že šéf európskeho futbalu si volebnú pôdu dôkladne pripravuje. Predstavitelia Ázijskej futbalovej konfederácie (AFC) už privítali jeho krok. Práve jej členovia pred dvoma mesiacmi podporili Blattera, hoci jeho súperom bol predstaviteľ ich kontinentu.
Platiniho možným súperom by mal byť aj bývalý viceprezident FIFA, Kórejčan Čchung Mong-jun, ktorý už takisto oznámil, že má záujem o kreslo šéfa svetového futbalu. Šesťdesiattriročný miliardár je presvedčený, že Platini nie je tým správnym kandidátom. Jeho majetok sa odhaduje na viac ako miliardu dolárov a má značný vplyv na futbalové dianie na ázijskom kontinente.
Viceprezidentom FIFA bol sedemnásť rokov a v tejto funkcii skončil v roku 2011. Nepáči sa mu, že vo svetovej organizácii je lídrom Európa, má stále rozhodujúci vplyv, to by chcel zmeniť. Aj jeho zásluhou Kórejská republika spolu s Japonskom organizovala v roku 2002 finálový turnaj majstrovstiev sveta.
Na post prezidenta FIFA sa chystá kandidovať aj brazílska futbalová legenda a v súčasnosti tréner Zico. Ten sa už oficiálne obrátil aj na Brazílsku futbalovú konfederáciu (CBF) a požiadal ju o podporu.
Okrem týchto mien sa medzi možnými kandidátmi objavuje aj šéf libérijskej federácie Musa Bility, futbalová legenda, Argentínčan Diego Maradona či niekdajší riaditeľ FIFA pre medzinárodné vzťahy Jérome Champagne.