Salvatore Schillaci či Luca Fusi? Prednosť dostal na poslednú chvíľu prvý z nich. A hneď začal písať rozprávku, ktorá patrí do zlatej histórie svetového futbalu. Z čakateľa na reprezentačný dres sa stal najlepší strelec i hráč majstrovstiev sveta 1990. Taliansky hrdina, s ktorým nik nerátal.
Šesť zo siedmich gólov dal na MS
Slávny Totó (prezývku dostal po neapolskom komikovi), ako ho všetci nielen vo futbalovom svete poznajú, navštívil v závere minulého týždňa Bratislavu. Spolu s piatimi talianskymi trénermi, ktorí viedli mládežnícky kemp Italia Soccer Camp, vyberal najšikovnejšie talenty. Tri absolvujú päťdňový pobyt v Akademii Coverciano, sídle talianskeho národného tímu.
„Nikdy sa nesťažujte a nikdy sa nevzdávajte. Zažijete aj prehry, ale všetkým vám želám, aby ste si plnili svoje futbalové sny,“ prihovoril sa Salvatore Schillaci 120 slovenským talentom, absolventom kempu. Vie o tom svoje.
„Dnes je to presne 25 rokov odvtedy, čo sme v Neapole nastúpili v semifinále svetového šampionátu proti Argentíne,“ vravel uplynulý piatok na bratislavských Pasienkoch. „Bol to krásny zápas, taký významný moment v mojej kariére, aby som si ho zapamätal na celý život,“ zaspomínal si.
Pred šampionátom nedal ani jeden gól, ba v reprezentačnom drese nastúpil iba raz – necelé tri mesiace pred štartom MS. A po nich? Prekonal súperových brankárov už len raz, končil kariéru so siedmimi reprezentačnými gólmi, pričom šesť ich strelil na svetovom šampionáte. Takouto nezvyčajnou bilanciou sa nemôže pochváliť nijaký futbalista na svete.
Z náhradníka sa stala najjagavejšia hviezda. „Toto je dôkaz, čo všetko sa môže vo futbale stať. Na majstrovstvách sveta som veľmi chcel byť úspešný. Dostal som šancu a robil všetko, čo bolo v mojich silách, aby som ju využil. V roku 1990 sme mali silný tím, v ktorom som sa stretol s veľkými šampiónmi. Mal som to šťastie, že som v ňom prekvapil. Nečakane som sa dostal do centra záujmu. Ukázalo sa, že musíme mať vždy cieľ, ísť za ním, byť tvrdohlaví a nevzdávať sa. Som nesmierne šťastný, akú kariéru som zažil,“ pokračovala 50-ročná talianska legenda.
Uznáva Hamšíka a pamätá si gól proti ČSFR
V prvom zápase Talianov na MS 1990 vybehol na trávnik až štvrťhodinu pred koncom, nebol na ihrisku ani štyri minúty, keď jediným gólom rozhodol o výhre nad Rakúskom. Napriek tomu aj v druhom zápase A-skupiny proti USA zostal na lavičke náhradníkov a nastúpil až po prestávke. Až v treťom súboji s ČSFR sa objavil v základnej zostave. A strelil Venglošovmu výberu takisto gól.
„Dať gól na majstrovstvách sveta je veľká vec, pamätám si detailne na všetkých šesť,“ pokračoval. „Dva som dal hlavou, hneď prvé v poradí. Premiérový proti Rakúsku a potom ďalší proti Československu. Mám ho pred očami, padol po rohovom kope.“
Proti Argentíne strelil jediný gól svojho mužstva, ktoré napokon vypadlo v penaltovom rozstrele. V boji o tretie miesto zdolalo Anglicko (2:1) a on si pripísal víťazný zásah. Ktorý zo šiestich gólov na MS bol pre neho najcennejší?
„Všetky boli veľmi dôležité, nerobím medzi nimi poradie,“ zareagoval. „Ale najkrajší bol asi osemfinálový proti Uruguaju. Pre mňa bolo veľmi dôležité, že som pomohol tímu, v ktorom hrali také osobnosti ako Paolo Maldini, Roberto Donadoni, Roberto Baggio a ďalší. Vôbec som nepočítal s tým, že sa dostanem do tímu. A potom som si myslel, že ma tréner neposadí ani na lavičku. Ani sa mi nesnívalo, že budem hrať a dávať góly. Darilo sa mi a trošku som tým skomplikoval trénerom situáciu.“
Do Bratislavy a na Slovensko zavítal prvý raz. Ale slovenský futbal pozná. Rodák zo sicílskeho Palerma dobre vie, aké meno má v Neapole Marek Hamšík. „Patrí k jeho najvýraznejším oporám,“ hodnotil slovenského reprezentanta.
„Je to veľký hráč. Možno mal v uplynulej sezóne aj výkyvy, ale pre Neapol je mimoriadne dôležitý. A som presvedčený, že aj keby odišiel, nebude mať problém uplatniť sa v ktoromkoľvek inom poprednom klube.“
Vlastní školu a hrá vo filmoch
Schillaci, ktorý si zahral aj v popredných talianskych kluboch Juventuse Turín i Interi Miláno, potvrdzuje, že teraz často cestuje po celom svete. „Stal som sa známym najmä vďaka MS 1990, pozývajú ma na rôzne podujatia. Práve som pricestoval z jedného podobného kempu v Chorvátsku. Rád som prišiel do Bratislavy, presvedčil som sa, že je to krásne mesto. Moje aktivity sú veľmi rôznorodé,“ vravel.
Doma v Palerme vedie športové centrum, kde vyrastajú talenty nielen zo Sicílie. Rád navštevuje charitatívne podujatia, pracuje pre televíziu a dokonca sa uplatnil aj ako herec. Zahral si v dvoch filmoch – futbalistu i bosa mafie.
Priznáva, že zo všetkých aktivít má najradšej prácu v jeho futbalovej škole. „Robím síce veľa vecí, ale tá mi je určite najbližšia, najviac ma baví,“ vysvetľuje. „Deti sú naša budúcnosť, našou úlohou je, aby sme sa im čo najviac venovali. To ma najviac napĺňa.“
V jeho škole trénuje až 300 talentovaných chlapcov a dievčat, ktoré vedú profesionálni tréneri. „Je to moja škola, vlastním ju, keď som doma, často idem aj na ihrisko medzi deti, sledujem ich a vyberám si najväčšie talenty,“ zdôraznil Salvatore Schillaci, ktorý pôsobil v závere kariéry aj v Japonsku a v roku 1990 skončil druhý v ankete o Zlatú loptu najlepšieho hráča Európy.