Jedna z najväčších osobností českého futbalu v histórii se narodila 9. februára 1931 vo Střimicích ako najstarší zo šiestich detí do rodiny baníka. Masopust zasvätil život futbalu. Cez Most a Teplice sa dostal do Dukly, s ktorou získal osem titulov. Vyskúšal si aj zahraničné angažmá v Belgicku.
V roku 1952 pri nástupe na vojenskú službu prestúpil do Dukly Praha, kde napokon strávil takmer celú aktívnu kariéru a dosiahol najväčšie úspechy. S pražským tímom vybojoval sedem majstrovských primátov v najvyššej domácej súťaži. Dnes má pred štadiónom Juliska, kde Dukla sídli, bronzovú sochu v nadživotnej veľkosti. V Moste po ňom zasa pomenovali futbalový stánok. „Kým som neprišiel do Dukly, bol som ‚slávista‘. Osud mi však napokon všetku slávu dožičil v Dukle,“ spomínal niekdajší stredopoliar.
Okrem ligového futbalu patril aj ku kľúčovým postavám reprezentácie, za ktorú odohral 63 zápasov a strelil desať gólov. Výrazne pomohol k zisku bronzu na ME 1960 a večnú slávu získal na MS 1962 v Čile, kde Československo došlo až do finále s Brazíliou. Nepomohol im však ani Masopustov najslávnejší gól. Následne Masopust prevzal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča Európy, čo sa od vtedy podarilo z Čechov iba Pavlovi Nedvědovi v roku 2003.
Bol veľký džentlmen a Pelého priateľ
Masopust sa preslávil nie len futbalovým umením, ale aj gentlemanským správaním, vďaka ktorému získal priateľstvo futbalových velikánov Pelého, Eusebia a dalších. „Masopust hral ako Brazílčan. Vyzeral, správal sa a hral ako by sa narodil u nás. S loptou bol naozaj skvelý," vyhlásil o Masopustovi Pelé. „Josef Masopust? Veľký futbalista. Skvelý človek. Dobrý priateľ!" povedal pred rokmi Eusébio.
Záver aktívnej kariéry strávil v belgickom klube Crossing Club Schaerbeek, postúpil s ním do I. ligy. Pôsobil tiež ako tréner, už v Belgicku bol hrajúcim koučom. Po návrate do svojej domoviny priviedol Brno k historickému majstrovskému titulu. V rokoch 1984 až 1988 bol lodivodom národného tímu Československa.
Foto: Archív M. Z.
Po skončení hráčskej kariéry bol Masopust úspešný aj ako tréner. V roku 1978 doviedol k titulu Brno, v rokoch 1984–87 viedol národný tím Československa a prispel aj k rozvoju futbalu v Indonézii, kde trénoval juniorskú reprezentáciu.
V roku 2000 ho zvolili za českého futbalistu storočia pred Josefom Bicanom a Ivom Viktorom. Za svojho najlepšieho hráča v histórii ho vybrala aj FAČR k 50. výročiu UEFA a medzi 100 najlepších futbalistov histórie ho zaradil aj Pelé.
Nezabúdal na svoj pôvod…
„Nikdy pritom nezabudol, že sa narodil do veľmi skromných, nie práve závideniahodných pomerov. Napriek úspechom, ktoré na futbalovom ihrisku dosiahol, zostal obyčajným, poctivým a vlastne nenápadným človekom. Nikdy nikomu neublížil a nepovyšoval sa, aj keď slávy, pochopiteľne z jej líca aj rubu, si užil viac než dosť," píše sa v jeho životopisnej knihe Fotbal jménem Masopust.
Obdivovali ho svetové hviezdy. „Nepochybne pre mňa patril k najlepším hráčom Európy. On a Beckenbauer. Je to jeden z najväčších idolov, čo som poznal,“ poklonil sa pred rokmi Pelé, ktorý Masopusta v 2004 zaradil do svojho zoznamu 125 najlepších žijúcich futbalistov. Dvojica sa stretla na MS 1962 v Čile: Pelé sa zranil, ale striedať sa vtedy ešte nesmelo, takže zostal na trávniku. Masopust pred ním zastavil a čakal, kým prihrá niekomu inému. Nechcel ísť do súboja so zdravotne indisponovaným súperom.
Foto: PROFIMEDIA
„Bolo to jedno z najkrajších gest v histórii tohto športu. Prejavil cit pre fair play, o ktorom sa v súčasnosti toľko rozpráva. Bola to skutočná ukážka úcty k človeku,“ povedal Pelé. „Josef je legenda. Bol lepší ako ja,“ zneli slová Eusébia v Prahe na oslave 80. narodenín Masopusta.