Potom ho nebolo vidieť ani o ňom počuť. Priznáva, že to bol zámer, utiahol sa do ústrania, vyhýbal sa publicite i médiam. Róbert Vittek (33) sa na niekoľko týždňov vzdal futbalu, nemá stále zmluvu, ale v rozhovore pre Pravdu rekordér v počte reprezentačných gólov tvrdí, že kariéru ešte nezabalil.
Čomu ste sa v uplynulom polroku venovali?
Oddychoval som a venoval sa rehabilitácii. Nejaký čas som strávil aj v zahraničí. Dva mesiace som bol úplne mimo futbalu, len som sa trochu udržiaval v kondícii. Postupne som začínal trénovať. Potreboval som sa dať dokopy, nerozoberať stále moje zdravotné diagnózy a prognózy návratu.
Aj psychicky si oddýchnuť a usporiadať svoj osobný život?
Možno áno, ale súkromné záležitosti nechcem rozoberať, je to len moja vec.
Ste veľkým fanúšikom hokeja, ktorý aj pravidelne hrávate. Sledovali ste zápasy Slovákov na svetovom šampionáte?
Stále si rád hokej zahrám, hoci keď som mal problémy s kolenom, chodil som na ľad menej. V hokejových zápasoch – na rozdiel od futbalových – však moje zranené koleno vydržalo viac, nebolelo. Majstrovstvá sveta sledujem veľmi pozorne, dosť som to prežíval a som sklamaný, že sme nepostúpili do štvrťfinále. Asi sme sa zobudili príliš neskoro a musím uznať, že všetky tímy, ktoré idú ďalej, si to zaslúžili.
Boli ste aj v Ostrave?
Chystal som sa tam, ale nakoniec mi to nevyšlo. Ale atmosféru šampionátu si chcem ešte vychutnať. Pôjdem asi na semifinále do Prahy, hoci zatiaľ nevieme, kto v ňom nastúpi.
Uplynulý týždeň ste boli aj na semifinále Ligy majstrov v Barcelone…
Netajím, roky som pôsobil v Nemecku a teraz som držal palce Bayernu. Bol som ho povzbudiť v prvom zápase na Nou Campe. Som rád, že som to zažil, vychutnal som si skvelú atmosféru, skvelý futbal. Bayern má silné mužstvo, veril som, že uhrá lepší výsledok. Prekvapilo ma, že dostal v závere tri góly, to sa mu nemalo stať. Aj keď dva dal výnimočný hráč, lebo Messi je niekde úplne inde ako všetci ostatní futbalisti. Ešte som tajne dúfal, že sa Bavorom v odvete podarí malý zázrak, ale strata proti takému súperovi, akým je Barcelona, bola už veľká.
Venovali ste sa v poslednom čase mimofutbalovým aktivitám, dokonca chvíľu hrozilo, že ďalšia futbalová kariéra môže byť pre vás stratená. Aká je aktuálna situácia?
Verím, že nekončím a ešte sa vrátim na ihrisko. Pripravujem sa zatiaľ individuálne, tréningy sú čoraz ťažšie a intenzívnejšie, začínam pracovať aj s loptou, hoci stále bez mužstva, spoluhráčov. Bolo to doteraz bez komplikácií, dúfam, že to bude takto pokračovať.
Po novembrovom návrate z USA sa zdalo, že už ste v poriadku. Čo sa vlastne stalo, že po krátkom čase ste opäť vypadli z tímu?
Bol som v poriadku, ale už lekár v USA mi odporučil dlhšiu pauzu, aby sa chrupavka na kolene úplne doliečila. Po chvíli som zistil, že to bude nevyhnutné a musím si dať vo futbale väčšiu pauzu. Preto som sa rozhodol pre individuálnu prípravu.
Prečo teraz netrénujete so Slovanom, kde máte futbalové korene a pôsobili ste v ňom aj vlani na jeseň?
Nebol som doteraz kondične pripravený, aby som mohol trénovať v tíme. Potreboval som ešte niečo nabehať, ale v závere týždňa, maximálne na začiatku budúceho, sa ohlásim na Pasienkoch.
Budete mať dvere otvorené? Ako ste sa naposledy rozišli?
Nemyslím si, že bol nejaký problém. Nechcel som siliť svoj návrat, rovnako to vnímali v Slovane. Potreboval som byť mimo klubu, aby som nepociťoval taký tlak. Verím, že na spoločných tréningoch sa dohodneme. Ostatné sa uvidí.
Stále hovoríte, že by ste ešte chceli vyskúšať zahraničné angažmán. Je to po takej dlhej pauze vôbec reálne?
Bude to podstatne ťažšie, ako keby som hrával, viem to. Občas sa niekto ozve a sonduje, ako som na tom. Nič konkrétne, čo by stálo za reč, nemám.
Ak nepríde ponuka zo zahraničia, doma prichádza do úvahy len Slovan?
Zatiaľ je to tak, ale musím najskôr počkať, či vôbec dostanem zo Slovana ponuku.
Belasým sa v posledných mesiacoch príliš nedarilo. Chodili ste na ich zápasy?
Väčšinu som videl, nebolo to jednoduché obdobie, teraz by sa to mohlo otočiť, posledné zápasy naznačili, že mužstvo je z najhoršieho vonku. Ale treba to potvrdiť vo viacerých zápasoch a potom najmä celosezónne.
Od majstrovstiev sveta v Afrike, kde ste strelecky zažiarili, vás už viackrát vyradilo z hry zranenie. A nikdy ste sa nevrátili na dlhší čas… Nemali ste obavy, že sa blíži koniec kariéry?
Od MS 2010 som odohral v kuse v podstate len jeden ročník v Slovane, aj to nie úplne celý. Už som toho preskákal veľa a nebral som to tragicky. Až na pár chvíľ som to zvládal v pohode.
Vedeli by ste si predstaviť, že s futbalom skončíte?
Pravdupovediac, teraz si to neviem predstaviť. Neuvažoval som o tom a ani neuvažujem. Niektoré veci však človek nevie ovplyvniť, v mojom veku by mal futbalista už rátať aj s takouto možnosťou. Keby k nej došlo, musel by som sa s tým vyrovnať.