Hlásili ste sa v novom klube pred finišom sezóny. To asi nebola jednoduchá situácia…
Nebola, ale mal som podporu trénera Ingebrigtsena, podržal ma. Povedal mi: Prišiel si v pravý čas. To ma povzbudilo.
Narážal na to, že práve sa rozhodovalo, ako Rosenborg skončí, či bude úspešný alebo nie?
Titul získalo Molde, malo na čele výrazný náskok. Keď som prišiel do Trondheimu, naše mužstvo bolo na štvrtom mieste. Na konečnú druhú priečku sa dostalo až v poslednom kole.
Rosenborg má v domácej súťaži vždy najvyššie ambície, ale už štyri roky čaká na titul. Ako to vnímajú v klube?
Rosenborg je v nórskych podmienkach veľkoklub, titul je vždy hlavným cieľom. Teraz však buduje nový, perspektívny tím, vedie ho aj nový tréner. Pred nami je zimná príprava, chceli by sme sa dobre pripraviť na nový ročník a už najbližšie vrátiť klubu opäť titul.
Aké podmienky ste našli v Trondheime?
Som spokojný, mal som aj iné ponuky, ozývalo sa Dynamo Minsk, hovorilo sa aj o záujme belgických a holandských klubov. Som rád, že som počkal, myslím, že som sa rozhodol správne. Môžem sa maximálne sústrediť na futbal, mám všetko, čo k tomu potrebujem. Podmienky sa nedajú so slovenskými porovnávať. Starostlivosť, podmienky na regeneráciu i tréning sú v Rosenborgu na podstatne vyššej úrovni. Dôležité bolo, že som sa chytil aj v zostave, dal som nejaké góly, pomohol mužstvu.
Hneď po príchode ste dostali šancu v základnej zostave?
Najskôr mi dali v klube priestor na aklimatizáciu, na oboznámenie sa s novým prostredím. Spočiatku som nastupoval za béčko, darilo sa mi, aj strelecky. Tak som dostal šancu v prvom mužstve, aj v základnej zostave v piatich zápasoch za sebou.
V Trondheime žijete zatiaľ sám. Už ste si zvykli?
Už je to lepšie, občas sa stane, že mi je trochu smutno, ale bola ma už navštíviť priateľka Lenka i otec. Pomerne často sa ozývajú aj Slováci i Česi, ktorí tu žijú, ak mám čas, navštevujem ich. Občas si idem sadnúť na kávu so spoluhráčmi. A veľa času venujem štúdiu angličtiny, mám svoju učiteľku.
V tíme sa hovorí po anglicky?
V šatni sa hovorí po nórsky, ale spoluhráči, ak treba, rýchlo prepnú na angličtinu. Pochytil som aspoň nejaké základné nórske výrazy. Domácich hráčov je v kádri najviac, dopĺňajú ich ďalší zo škandinávskych krajín – z Dánska, Fínska, Švédska. Klasickým legionárom som tam len ja a jeden Američan.
Sledovali ste na diaľku aj zápasy bývalých spoluhráčov v Trenčíne?
Každý jeden, držím im palce. Mal som dosť informácií, dokonca jeden zápas, keď hrali doma s Ružomberkom a v dramatickom súboji vyhrali 4:3, som videl aj v televízii. V Trondheime žijú Slováci, ktorí chytajú aj slovenské stanice, bol som práve u nich. Viem, že v súťaži kanonierov vedie Jelič, mám pocit, že na jar bude kráľom strelcov tentoraz legionár. Prial by som však tento titul nejakému Trenčanovi.
V Trondheime pôsobil dlhší čas Marek Sapara. Ešte si na neho v klube spomínajú?
Samozrejme, spomínajú na neho a v dobrom, v kádri sú dvaja-traja hráči, s ktorými ešte hrával. Bolo to úspešné obdobie, vtedy tím získaval tituly a hral aj v Lige majstrov. Viacerí sa ma na Marka pýtali, hneď vedeli všetci spojiť, že sme krajania. Potešilo ma to, aj pre mňa je to povzbudenie. Musím sa usilovať, aby v budúcnosti hovorili, že aj Tomáš Malec tu zanechal dobrú stopu.
Momentálne trávite voľno na Slovensku. Kedy sa vrátite do Nórska?
Máme voľno do 5. januára. Potom nás čaká príprava, spočiatku najmä v zahraničí, na Kanárskych ostrovoch a v Španielsku, tam, kde je lepšie počasie. Liga sa začne opäť v apríli. Doma som v Novej Bošáci, tu strávim u rodičov aj vianočné sviatky.
Na jeseň ste prišli na Slovensko len ako člen reprezentácie do 21 rokov, ktorá bojovala do posledných chvíľ o postup na európsky šampionát. Ako vnímate aféru, ktorá sa prevalila po poslednom súboji s Talianskom?
Je smutné, že nás takto očiernili…
Vy ste tiež sedeli s ostatnými v hoteli v Senci?
Bol som tam, až na druhý deň ráno som cestoval aj s Ondrejom Dudom na letisko, vracali sme sa do svojich klubov.
Čo sa na posedení odohrávalo?
Nič z toho, čo sa objavilo v anonyme, aspoň v tom čase, čo som tam bol ja. Bolo to všetko v norme, nijaké výtržnosti. Čo bolo na druhý deň, to neviem. Posedeli sme si celé mužstvo, pre mnohých z nás išlo o rozlúčku, záverečnú reprezentačnú akciu v tejto vekovej kategórii. Áno, vypili sme aj nejaké pivo, to patrilo k tomu.
Prijímate trest, ktorý dostal celý tím?
Čo iné mi ostáva? Mrzí ma však, že sa to posúdilo takýmto kolektívnym spôsobom a pošpinili sa mená všetkých. Každý vie, čo spravil a ak sa niečoho dopustil, mal by sa priznať alebo by mali prípad vyšetriť a potrestať konkrétnych vinníkov. Takto pykajú všetci.