Spartak Trnava hostil Ajax Amsterdam a 24. apríl 1969 sa zapísal do histórie trnavského, ale aj slovenského futbalu. Zápas prenášala televízia do jedenástich krajín. Organizátori robili, čo sa dalo, rozšírili kapacitu na 28-tisíc miest. Trnava mala na konci šesťdesiatych rokov necelých štyridsaťtisíc obyvateľov a do mesta sa nasťahovalo asi tritisíc fanúšikov súpera.
Bezpečnostné pravidlá by dnes také podmienky nepripustili. Diváci boli tesne za bránkami, na narýchlo zbúchaných tribúnach. Aj tak sa na štadión všetci nedostali. Zápas sprevádzal divácky ošiaľ, do Trnavy prišli žiadosti na stotisíc lístkov…
Spartak ako prvý a doteraz posledný slovenský tím postúpil do semifinále najsledovanejšej klubovej súťaže. Za tento úspech zinkasoval každý hráč odmenu sedemtisíc korún, čo bola v tom čase slušná sumička. Viac ako mesačný plat riaditeľa väčšieho podniku.
„Vo štvrťfinále sme narazili na AEK Atény,“ spomínal trnavský špílmacher Ladislav Kuna. „Za postup nám sľúbili päťtisíc korún. Doma sme vyhrali len 2:1. V Aténach nás čakalo búrlivé prostredie, obliehalo nás veľa novinárov a divákov. Keď vtedajší šéf telovýchovnej jednoty pán Volný videl, čo sa deje, na mieste nám zvýšil prémie o dve tisícky… Vybojovali sme remízu 1:1.“
Kuna odišiel do futbalového neba pred vyše dvoma rokmi, ale v odvetnom semifinálovom zápase žiaril práve on. Strelil dva góly za chrbát Gerrita Balsa, Spartak vyhral 2:0, ale už mu to nestačilo. Nevyšiel mu prvý zápas v Amsterdame. Pred vyše 60-tisíc divákmi podľahol 13. apríla 1969 0:3.
V odvete pod vedením trénera Jána Hucka (Anton Malatinský odišiel po zisku prvého titulu na skusy do Rakúska) veľkého súpera na čele s Johanom Cruyffom neuveriteľne drvil, hneď po prestávke strelil Kuna druhý gól, ale tretí nie a nie padnúť.
Hralo sa prakticky na jednu bránku, na rohy bolo 13:0, domáci nevyužili zopár skvelých šancí a rozhodca im neuznal regulárny gól. Ak by dali aj tretí gól, musel by sa hrať nový zápas na neutrálnej pôde. Už pred odvetou sa zrodila dohoda, že sa uskutoční vo Viedni. Holanďania to nebrali príliš vážne. Ani im nenapadlo, že sa budú triasť o postup.
„Prehrali sme si ho už v prvom zápase. Ajax bol kúsok pred nami, mal viac skúseností z medzinárodných stretnutí. Prejavovalo sa to najmä v defenzíve, v nej bol pevnejší, my sme boli zvyknutí viac na útočenie,“ približoval Jozef Adamec, najjagavejšia trnavská hviezda. Odveta mu však nevyšla, Bals mu kryl tri delovky, bombardér spálil zopár výborných šancí. „V najväčšej som pravačkou netrafil bránku. Chcel som loptu umiestniť, ale letela tesne vedľa žrde. Nik mi to nevyčítal, mal som v zápase aj trochu smoly. Podobne ako celý tím,“ dodáva muž s vychýrenou ľavačkou.
Holanďania si zhlboka vydýchli a mohli sa tešiť na finále, v ktorom narazili na AC Miláno.