Po priateľskom doťahovaní nasledovalo niekoľko objatí a všetkým bolo v okamihu jasné, že postavou drobný, no charakterom veľký Argentínčan je šťastný.
S lesklými očami a stiahnutým hrdlom všetko pozorne sledoval Ladislav Laca – dlhoročný fanúšik Slovana, ktorý stojí za návratom belasej ikony späť domov. Na Slovensko.
Poznali ste sa s Fabiom už počas jeho aktívnej kariéry v Slovane?
Osobne nie, iba na diaľku. Ako zapálený fanúšik klubu som ho zápas, čo zápas doslova hltal na trávniku.
Ako ste ho vlastne vyhľadali?
Asi pred tromi rokmi som naňho našiel kontakt na internete a napísal som mu. Takto sa začala naša komunikácia a vlastne aj veľké priateľstvo.
Bolo ťažké presvedčiť ho, aby prišiel na Slovensko?
Kdeže. Možno to bude znieť ako klišé, ale Fabio tu je naozaj doma. To, že sa do Bratislavy vrátil až po osemnástich rokoch, je iba otázka financií. Je riadne zamestnaný človek, ktorý si nemôže dovoliť takýto výlet každý rok.
Znamená to, že si financoval cestu do Bratislavy sám?
Áno, čo sa týka leteniek, určite. O ubytovanie a stravu sme sa mu postarali.
Keď sa povie Fabio Nigro, čo to znamená pre skalného fanúšika Slovana?
Nesmierne veľa. Roky som sa chodil naňho pozerať, bol to vynikajúci hráč a veľký človek. Ale poviem to takto. Odkedy zo Slovana odišiel, bolo tu mnoho hráčov s rovnakým, ba dokonca aj väčším futbalovým umením, ale nikto z nich nedal mužstvu ani zďaleka toľko ako on. Slovan je jednoducho jeho životná láska, jeho srdcovka.
Platí to aj naopak? Je Fabio klubovým miláčikom?
Pre nás – fanúšikov – určite. Veď sa pozrite, koľko ľudí si prišlo pre jeho podpis, ako sa všetci za ním otáčali, fotili sa s ním. Toto žiadny iný hráč z éry po ňom nezažil.
Slovan zažil slávne časy, vychoval mnoho veľkých futbalistov, kam by ste ho vy osobne zaradili?
Na absolútny piedestál. Ale opakujem, nielen pre jeho futbalové umenie, dal nám oveľa viac. Mal pokoru, úctu a na trávniku nechal aj dušu. Samozrejme, rovnako som si vážil aj Petra Dubovského.
Čo povedal po víkendovej prehre s Myjavou (0:1)?
Je natoľko inteligentný a citlivý, že nechcel hodnotiť Slovan na základe jedného stretnutia. Priznal však, že hráči zápas odchodili. To Nigrovi nikdy nebolo vlastné, jeho mentalita by mu to nedovolila.
S Fabiom sa poznáte bližšie. Viete si predstaviť, že by sa raz opäť vrátil na Slovensko na dlhší čas?
Samozrejme, Slovensko miluje, váži si, čo mu dalo. O jeho vzťahu k našej krajine svedčí aj fakt, že ešte stále hovorí skvele po slovensky. Ak by mu Slovan ponúkol miesto v štruktúrach klubu, neváhal by ani sekundu.
Vo štvrtok od 9.00 bude na vaše otázky odpovedať Fabio Nigro. Nenechajte si to ujsť…
Ktorá pozícia by mu podľa vás pasovala?
Napríklad manažér pre medzinárodný styk. Ovláda cudzí jazyk, je dobre zorientovaný v juhoamerickom futbale, z Argentíny by nám zaiste pomohol priviesť do klubu šikovných hráčov.
A čo pozícia trénera?
Neviem, na toto nie som odborník. Isté však je, že by hráčov dokázal motivovať, nikto by pod jeho vedením zápas neodflákol.
Boli ste s ním na stretnutí s niekdajšími spoluhráčmi zo Slovana. Spoznal všetkých?
Jasné, predstavovať mu nebolo treba nikoho, skôr naopak. Keď prišiel do klubu, pozdravil Szilárda Németha “čau Szili“. Ten sa však iba začudovane obzrel, kto ho to oslovil. Až po chvíľke mu došlo, o koho ide a vyobjímali sa. Tak, ako aj s ostatnými.
Ako to vyzeralo na stretnutí hráčov jeho éry v Slovane?
Bolo to krásne, prišlo ich jedenásť, ďalší dvaja dorazili neskôr. Štefan Maixner si nenechal stretnutie s Fabiom ujsť napriek tomu, že sa mu v rovnaký deň narodila dcérka. Chlapci si mali čo povedať, spomínali, smiali sa, podpichovali a pri sledovaní krátkych záznamov si vyčítali chyby zo spoločnej futbalovej minulosti.
S kým mal najpevnejší vzťah?
Všetkých mal rád, ale Jara Timka špeciálne. O Galisovi a Valovičovi ani netreba hovoriť. Dušan bol jeho druhým otcom.
Aj ho kamaráti obdarovali?
Isteže, priniesli mu slivovicu – tak, ako ja.
Ako reagoval pri pohľade na miesto, kde stálo Tehelné pole?
Sklonil hlavu, tvár skryl v dlaniach a radšej sa otočil na druhú stranu. V jeho očiach som videl slzy. Opakoval len Jesus, Jesus…
Nový štadión je nekonečný príbeh. Veríte, že príde čoskoro k jeho výstavbe?
Každý deň chodím okolo a sledujem, či tam nie sú robotníci a bagre. Niekedy ma prepadne pocit, že s tým našim štadiónom je to ako s peknou babou, ktorá vás päť rokov ťahá za nos a potom vám povie, že nič z toho nebude (smiech).
Stratil Slovan dušu, keď sa presťahoval na Pasienky?
Dušu nie, tou sú jeho fanúšikovia. Ale časť samého seba určite.
Fanúšikov chodí na zápasy čoraz menej, zmení to nová aréna?
Som o tom presvedčený.
Kde vidíte budúcnosť Slovana?
Dlho sa nad tým zamýšľam, podľa mňa by bola vzpruhou stredoeurópska liga.
Čo vravíte na projekt česko-slovenskej súťaže?
Zápasy so Spartou by boli atraktívne. Ale pri všetkej úcte, napríklad Liberec už taký zaujímavý nie je. Na Tehelné pole by mali chodiť Rapid Viedeň či Ferencváros Budapešť.
Kedy ste naposledy chýbali na domácom zápase Slovana? (na desať sekúnd sa zamyslí, odfúkne si, zavrie oči a rozmýšľa ešte sústredenejšie…) Naozaj si už nepamätám.
Chodíte s klubom aj na výjazdy?
Pre mňa je každý zápas výjazdom. Som totiž zo Šale. Okrem Košíc a Prešova chodím všade.
To však zaberie veľa času. Manželka vám to toleruje?
Musí, Slovan je tiež moja veľká láska.
Tiež je taká zapálená pre Slovan, ako vy?
Vôbec nie, na futbale bola asi dvakrát. Má aj dres, ale veľa pre ňu neznamená.
Ak by naplánovala spoločnú dovolenku pri mori počas prípadného zápasu Slovana v Lige majstrov, aká by bola vaša reakcia?
Na takú by ma ani neťahala, vie, že by som bol nespokojný. Radšej by som tam s ňou poslal niekoho iného (smiech).
Držíte palce aj slovenskej reprezentácii?
Áno, doprajem jej, ale Slovan pre mňa znamená viac.
A iným slovenským mužstvám v pohárovej Európe?
Budem úprimný, zápasy Žiliny v Lige majstrov ma veľmi nezaujímali.
Fabio Nigro sa čoskoro vráti späť do Argentíny. Bude vám smutno?
Ani mi o tom radšej nehovorte…
Budete čakať ďalších osemnásť rokov na jeho návrat?
Som presvedčený, že nie. Fabio sa čoskoro vráti, keď bude treba, fanúšikovia sa mu na cestu aj vyzbierajú.