Uplynulý utorok bolo presne 100 dní do začiatku svetového šampionátu vo futbale. Aká je atmosféra v Brazílii pred týmto sviatkom?
Príliš zatiaľ necítiť, že sa blíži. V stredu sa skončil karneval, väčšina národa niekoľko dní trsala, spievala, zabávala sa. V São Paule, kde žijem, trval päť dní, v Riu mesiac a hore na severe krajiny aj celý rok.
Aj vás strhne karnevalová atmosféra?
Samozrejme, že ju treba zažiť, ale ja už v tom čase nerád chodím do ulíc, lebo ten hluk je príšerný a trvá vždy aj celú noc. Radšej sledujem karneval v televízii.
Ako Brazílčania vnímajú majstrovstvá sveta, ktoré sa uskutočnia v ich krajine?
Ľudia, ktorí sledujú prípravy, tlač, spravodajstvo v televízii, majú vážne obavy o úspech šampionátu. Viacero štadiónov nie je dobudovaných a najmä ich okolie už ani dokončené nebude. Väčšina z nich nie je spojená s metrom, kvôli čomu vzniknú problémy. Ony by boli aj bez toho, pretože mestská hromadná doprava tu poriadne nefunguje.
Uskutočnilo sa veľa demonštrácií, ľudia protestovali proti vynakladaniu veľkých peňazí na šampionát. Hrozia protesty aj pred ním či v jeho priebehu?
Predpokladám, že protesty budú. Aj keď veľa ich zneužívajú radikálni, skoro anarchistickí extrémisti. Pokojné protesty menia na ničenie spoločenských zariadení, vykrádajú obchody a banky. Samozrejme, na šampionát sa chystá aj polícia a ostatné bezpečnostné zložky. Krajina už predstavila detailný plán, ktorý počíta s účasťou 177-tisíc ochrankárov, policajtov, špeciálnych vojenských útvarov a súkromných bezpečnostných firiem.
Čo im robí najviac starostí?
Asi logistika a ochrana v čase presunov. Podľa noriem FIFA sa všetky výpravy po každom zápase musia vrátiť do svojho stáleho sídla. Brazília je krajinou kontinentálnou a očakáva sa, že napríklad Američania a Taliani budú musieť precestovať celkove asi 14-tisíc kilometrov.
Ako je to vlastne: chcú Brazílčania šampionát alebo nie?
Mám zavše pocit, že veľa ľudí by bolo spokojnejších, keby šampionát nebol. Na výstavbu štadiónov sa minulo viac ako na troch predchádzajúcich majstrovstvách sveta dovedna. Všetky sú veľmi predražené, plytvalo sa a všetko išlo len o verejné prostriedky. Ľudia organizovali protesty práve preto, lebo pretrváva nedostatok peňazí na zdravotníctvo, školstvo či bezpečnosť.
Brazílčania však milujú futbal. To neplatí?
Platí. Futbal tu hrá naozaj každý. Keď nemá na loptu, tak kope do handrovej. Či si však domorodci užijú vo väčšom počte zápasy, je otázne. Letecké spoločnosti a aj hotely avizovali neprimerané zvýšenie cien v čase MS. Cena vstupeniek sa pohybuje od 200 do 495 dolárov, na finále od 440 do 990. Je tu aj iný problém. Štadióny, ktoré postavili za nekresťanské peniaze, nebudú po turnaji využité.
Môže sa naozaj stať, že v Brazílii nevyužijú futbalové štadióny?
Samozrejme, v tradičných futbalových baštách to neplatí. Medzi ne patrí určite Rio de Janeiro i São Paulo, z ktorého štyri tímy hrajú v prvej lige. Ale napríklad hlavné mesto Brasília nemá v nej ani jeden a vyrástol tam štadión pre 68-tisíc divákov. Pričom priemer na zápas sa pohybuje okolo 600 platiacich divákov. Podobná situácia je aj v iných severských mestách, napríklad v Manause, kde stojí štadión s kapacitou 42 374 divákov, čo sa rovná počtu divákov na posledných 68 zápasoch dovedna. Chybou bolo aj to, že sa postavili štadióny len na futbal a nie ako multifunkčné zariadenia.
Chodíte aj vy na futbalové zápasy?
Len na významnejšie, alebo keď tu mám návštevu, ktorá sa chce pozrieť na nejaký zápas. Pomohol som sprostredkovať príchod zopár brazílskych futbalistov na Slovensko. Slovenskí reprezentanti tu hrali len raz, v roku 1995 vo Fortaleze, mužstvo viedol Jožko Vengloš. Vtedy som tiež pomáhal so zabezpečením ich pobytu.
Turnaj sa uskutoční v dvanástich mestách. Ktoré štadióny sa vám najviac páčia?
Krásna je legendárna Maracana v Riu, hoci kedysi sa na jej tribúny zmestilo 200-tisíc ľudí, teraz je to už menej ako polovica z niekdajšej kapacity. Aj štadión v São Paule bude perfektný, ale nebol som sa naň ešte pozrieť, lebo nie je dokončený ako aj viaceré iné. Navyše sa diskutuje o tom, či bolo potrebné nový štadión v São Paule stavať, či nestačilo dva štadióny zrekonštruovať a prípadne rozšíriť ich kapacitu.
Nehrozí, že organizátori niečo nestihnú? Napríklad dokončiť niektorý zo štadiónov?
Brazília mala najviac času na prípravu – až sedem rokov – ale napriek tomu sa so všetkým finišuje s menším či väčším meškaním. Predpokladám však, že napriek mnohým nedotiahnutým veciam napokon prebehnú MS v poriadku.
Súvisí meškanie prác aj s tým, že si Brazílčania vždy dávajú na čas? Ako ich poznáte vy?
Je bežné, že si dávajú na čas, ale teraz dochádzalo aj k nezhodám s FIFA, objavili sa mnohé vnútorné problémy, riešilo sa, kto a za čo zodpovedá. Brazílčania majú inú mentalitu. Som zvyknutý na presnosť, keď sa s niekým dohodnem na druhú popoludní, tak som včas na mieste. Stane sa však, že si partner spomenie na druhý deň na obed, že mal nejakú schôdzku. Alebo aj na to úplne zabudne. Je bežné, že mám pozvanie na párty, ktorá začína o siedmej, ale keď tam dorazím, som tam sám… Brazílčania si už sami uvedomujú, že táto ich vlastnosť spôsobuje problémy, začínajú proti tomu bojovať.
Ako?
Ak divadelné či filmové predstavenie alebo koncert začne o ôsmej, tak jednoducho v tom čase zatvoria dvere a keď meškáte, máte smolu.
Nezostane potom hľadisko prázdne?
Nie, lebo keď domáci vysolia peniaze za vstupenky, alebo im na tom záleží a vedia, čo ich čaká, ak budú meškať, dajú si pozor. Takto ich pomaly vychovávajú.
Hovorí sa aj o veľkej kriminalite. Je pre fanúšikov z iných krajín Brazília nebezpečná?
Určite je nebezpečná. Fanúšikovia si budú musieť dávať pozor, nepútať na seba pozornosť, nehovoriť nahlas cudzím jazykom a najmä nenosiť šperky, hodinky, mobilné telefóny, teda nič, čo vzbudzuje záujem. Odporúčam, aby menili peniaze len v bankách či bankomatoch, ale len v tých, ktoré sú inštalované v shopping centrách. Vo vojne vo Vietname zahynulo dokopy 58-tisíc amerických vojakov, v Brazílii zavraždia 50-tisíc ľudí za rok. Väčšina vrážd sa stane na predmestiach, ide o boj medzi rôznymi gangami, najmä drogovými bandami.
Nie je to v rozpore s tým, čo sa často tvrdí, že Brazílčania sú dobrosrdeční, priateľskí, správajú sa ústretovo k hosťom?
To všetko potvrdzujem, naozaj sú takí, veľmi príjemní. Je to najlepší národ na svete. Majstrovstvá sveta sú však podujatím, ktoré láka zlodejov, budú mať hlavnú sezónu ako futbalisti. Očakáva sa, že bude prekvitať drobná kriminalita, krádeže. To je všade vo veľkých mestách. V Brazílii na túto činnosť často zneužívajú mladých do osemnásť rokov, ktorí nemôžu byť podľa brazílskych zákonov trestne stíhaní, zodpovední sú rodičia a mladiství skončia nanajvýš v polepšovni.
Brazílčania túžia po úspechu. Ako by reagovali, keby ich mužstvo prepadlo? Akí sú fanúšikovia?
Jasné, že fanúšikovia túžia po tom, aby Brazília vyhrala aj šiesty raz šampionát. Na futbal sú mimoriadne citliví. Mnohí však majú aj obavy, lebo žijeme vo volebnom roku a po prípadnom triumfe sa na mrhanie s peniazmi zabudne a všetko bude bežať ako doteraz. Väčšina štadiónov zostane nevyužitá a peniaze na sociálne účely budú chýbať. Vládna garnitúra určite využije úspech vo svoj prospech. To však nie je len problém Brazílie, všade na svete to funguje podobne.
Žijete v Brazílii už 46 rokov. Prečo ste si ju vybrali za svoj druhý domov?
Československo bola malá krajina a keď u nás pribudlo v auguste 1968 vyše 800-tisíc vojakov Varšavskej zmluvy, bolo mi jasné, že je nás už priveľa.
Prečo ste zamierili práve do Brazílie?
Mal som vybavenú Kanadu i Austráliu, ale v Brazílii žila teta a mama bola práve v tom čase u nej na návšteve. V takej situácii sa najprv vyberiete tam, kde máte rodinu. Na Slovensko som sa potom vrátil prvý raz v roku 1990… Do Brazílie som prišiel s manželkou aj s malou dcérou Zuzanou, ktorá sa narodila v Bratislave. Neskôr som ovdovel a zobral som si Brazílčanku, máme spolu ďalšiu dcéru. Pred pár dňami sa mi narodila najmladšia vnučka Manuela.
Vyštudovali ste právo, ale v Brazílii ste sa venovali aj podnikaniu…
Začiatky boli zložité, lebo som nemal peniaze a neovládal som jazyk, okrem zopár slovíčok, ktoré som sa naučil cestou v lietadle. Robil som rôzne práce, aby som uživil rodinu. Neskôr som mal aj fabriku, ktorú som však predal. V poslednom čase sa venujem najmä obchodu.
Aká početná je slovenská kolónia v Brazílii?
Slovákov je tu čoraz menej, postupne sa miešajú s domorodým obyvateľstvom a ťažko ich zmapovať. Odhadovalo sa, že ich tu žije tritisíc, pomaly vymierajú. V posledných rokoch mám asi 50 sobášov ročne medzi Brazílčanmi a Slovákmi. Asi 500 kilometrov od São Paulo leží mesto Cambé, ktoré má štvrť Bratislavu. Založili ju kedysi rumunskí Slováci, zopár ich ešte hovorí archaickou slovenčinou Pomáhame im pri folklórnych slávnostiach, pri príprave slovenských jedál. Robia ešte halušky, ale už nie s bryndzou, ale s paradajkovým pretlakom.