Prvý z nich bol Peter Dubovský. Dnes od toho historického momentu uplynulo presne dvadsať rokov.
Najmladší víťaz za 20 rokov
„Byť prvým futbalistom Slovenska je vysoké ocenenie a mám z neho obrovskú radosť. Ďakujem všetkým, ktorí mi verili,“ vyhlásil krátko po slávnosti Peter Dubovský. Prvú polovicu úspešného roka strávil ešte v drese Slovana Bratislava na Tehelnom poli, druhú už vo farbách Realu Madrid na Santiagu Bernabeu. V tom čase mal 21 rokov a zostal stále najmladším víťazom v celej histórii prestížnej ankety.
Zrodila sa na pôde redakcie Pravdy a viac ako polovica ročníkov bola len v jej réžii. Neskôr sa k organizácii pripojil aj Slovenský futbalový zväz. Väčšina vyhlásení sa doteraz konala práve v predvianočnom čase.
Výsledky prvého ročníka boli známe už dva dni predtým, organizátori ich zverejnili na tlačovej besede a 23. decembra 1993 sa vo vyzdobenej kongresovej sále vtedajšieho bratislavského hotela Forum uskutočnilo dekorovanie najlepšich futbalistov.
Moderovala ho posledná federálna miss Silvia Lakatošová. Najlepším zatlieskali viaceré legendy na čele s Jánom Popluhárom, ktorý odovzdával víťaznú trofej, alebo Antonom Ondrušom, kapitánom zlatej jedenástky z ME 1976.
„Cením si, že mi trofej odovzdával pán Popluhár. Viem, že to bol skvelý futbalista, ale ja som ho nikdy na ihrisku nevidel. Keď on hrával, ešte som nebol ani v pláne,“ usmieval sa spokojný víťaz.
Dubovský sa necítil ako vzor
Veľa nechýbalo a Peter Dubovský by vyhlásenie nestihol. Lietadlo z Madridu v nepriaznivom počasí meškalo. Najočakávanejší hosť dorazil s malým meškaním a posledný.
O Dubovského futbalovom umení nebolo nijakých pochybností. Napriek nízkemu veku bodoval už v dvoch predchádzajúcich, ešte federálnych ročníkoch ankety, ktorú organizoval časopis Stadión vychádzajúci v Prahe. V silnej konkurencii dostal body v roku 1991, keď obsadil šieste miesto a v roku 1992 skončil ešte o dve priečky vyššie.
„Som stále mladý futbalista a v nijakom prípade sa ešte necítim na to, aby som sa stal vzorom pre mladých,“ vravel skromne po slovenskom triumfe.
Posledný federálny ročník ankety (1992) vyhral Ľubomír Moravčík. V tom čase opora francúzskeho tímu St. Etiénne sa v slovenskej premiére musela uspokojiť s druhým miestom.
„Anketa nevyjadruje, kto je lepší a kto horší,“ komentoval výsledky Moravčík. „Je to skôr otázka úspešnosti. Peter bol v tomto roku úspešný a zaslúžene vyhral. Rozhodovali najmä domáce výkony. Bol úspešný v Slovane i v reprezentácii. Ja hrám v zahraničí už dlho, v St. Etiénne som tri a pol roka. Som preto rád, že sa na mňa nezabudlo.“
Prehral stávku s Moravčíkom
Víťaz sa v príjemnej atmosfére slávnostného podvečera priznal, že prehral stávku s Ľubošom Moravčíkom. „Tvrdil som, že v premiérovej ankete bude práve on najvyššie. Ak by som určoval poradie ja, na prvých miestach by skončila trojica Moravčík, Kinder a Glonek,“ pridal svoj tip talent z Vinohradov, ktorý vyrástol na Tehelnom poli.
V dvoch posledných federálnych ligových ročníkoch za kráľa strelcov a v roku 1993 sa vypracoval na oporu dožívajúcej reprezentácie Českej a Slovenskej republiky. V prvom ročníku slovenskej ankety obsadili prvé dve miestá legionári, ale za nimi až po dvanásteho Marka Penksu skončili hráči z domácej ligy.
Mimochodom, vtedajší tréner reprezentácie Jozef Vengloš i jeho asistent Ján Kocian dali na prvých troch miestach rovnaké poradie: 1. Dubovský, 2. Moravčík, 3. Kinder. A aj vtedajší tréner Slovana Dušan Galis, ktorý Dubovského pred odchodom do Madridu dlhší čas viedol, zvolil na prvých dvoch miestach také isté poradie, ale na tretie dal Tittela.
Dubovský neprežíval v závere roka najľahšie obdobie. Zahrať si v bielom balete bolo skvelé, ale ťažko sa presadzoval v silnej konkurencii. Veľké a uctievané mená sa zo dňa na deň zmenili na jeho spoluhráčov – Hierro, Butragueňo, Michel, Prosinečki, Luis Enrique, Zamorano… Tím viedol tréner Benito Floro, jeho asistentom bol Vicente del Bosque.
Na Santiagu Bernabeu ho prijali síce dobre, ale hneď pocítil, že boj o miesto v tíme bude veľký. „Od začiatku mal ťažký futbalový život, nastupoval v útoku na hrote, obrancovia boli nekompromisní, okopávali ho a často nedostával lopty ani od spoluhráčov. Povahovo nebol príliš dravý, agresívny typ a v prvých mesiacoch neovládal reč, čo mu tiež komplikovalo situáciu,“ popisuje Petrove prvé mesiace v Reale jeho otec Viliam Dubovský.
V Reale sa nepochválil
Na vyhlásení na všetky problémy zabudol a cítil sa opäť v pohode. „Prežil som tu príjemné chvíle, som veľmi rád, že som po dlhšom čase videl viacerých známych i bývalých spoluhráčov, mohol som sa s nimi pozhovárať. Stále si máme čo povedať,“ popisoval.
Priznal sa, že mu je v Madride smutno a zavše má chuť vrátiť sa späť na Tehelné pole. „Real je momentálne v lige až na piatom mieste a Slovan vedie tabuľku. Aj ja by som chcel byť zasa prvý…“ usmieval sa.
Večer 23. decembra 1993 tvrdil, že jeho úspech v slovenskej ankete v slávnom klube sotva zaregistrujú. „V Reale podľa mňa o ňom nevedia… A ja nie som typ, aby som sa chválil. Radšej menej rozprávam a dokazujem svoje schopnosti na ihrisku.“
Peter Dubovský svoj triumf v ankete už nikdy nezopakoval. Skončil v nej ešte druhý a dva razy tretí.