Dezider Rašla, autor známeho prívlastku trnavských futbalistov „bílí andeli“, bol legendárnym masérom zlatého trnavského tímu. Bol tiež liečiteľom, jasnovidcom a mal v sebe aj čosi, čo on sám označoval ako – bosoráctvo.
Slávni trnavskí futbalisti často spomínajú na jeho historky, predpovede, výklady snov. „Boli sme na Cypre,“ vytiahol jednu príhodu Valér Švec. „Pred obedom sme sa vybrali na prechádzku a Dežko odrazu vraví: dnes hrať nebudeme. Bol krásny deň, svietilo slnko. Po obede sme mali prípravu, išli sme na štadión, prezliekli sa a odrazu, štvrťhodinu pred výkopom, sa spustil obrovský lejak, na ihrisku stála voda. Zápas sa naozaj neuskutočnil.“
Ďalší hráč veľkého mužstva Stanislav Jarábek si zaspomínal aj na významné víťazstvo vo štvrťfinále Európskeho pohára majstrov (EPM). Prvý súboj s AEK Atény na konci februára sprevádzalo zlé počasie.
„Na našom ihrisku bolo po členky blata. Helikoptéry vysušovali trávnik, ale príliš to nepomáhalo. Pred zápasom mi Dežko vraví: Nik nedokopne loptu do bránky, len ty dáš gól hlavou. Ja som ho v zápase hlavou dal a na veľké prekvapenie druhý pridal Dušan Kabát taktiež hlavou, hoci on nikdy nehlavičkoval. Z veľkého bahna nám vyveštil úspech,“ vravel Jarábek.
Rašla bol starý mládenec. Keď Trnavčania v septembri 1970 vyradili v Marseille známy Olympique na strely zo značky pokutového kopu, nocovali v hoteli, ktorý sa nachádzal v uličke lásky. „Okolo nás bolo veľa pekných dievčat a chceli sme, aby si Dežko trochu užil, pozbierali sme sa mu na to. Peniaze od nás zobral, zmizol v izbe, nevyšiel z nej ani na druhý deň na raňajky, ani na obed. Až potom sme objavili naše peniaze skryté v jeho tradičných ponožkách, ktoré nosil v lete i zime. S dievčaťami si ich neužil,“ priblížil neznámu historku Jarábek.