Trvalo potom šesť rokov, kým sa na trón opäť posadil legionár, hoci len zo susedného Česka – bol ním Vladimír Labant. O rok neskôr už prvý raz získali prevahu v najsilnejšej desiatke hráči z cudziny. Šéfoval im síce interista Szilárd Németh, lenže bol to už posledný víťaz zo slovenskej ligy…
Dubovský požičal trofej Kinderovi
Po Dubovskom sa dostal na čelo jeho niekdajší spoluhráč Vladimír Kinder. „Túto trofej si jednoznačne zaslúžil,“ komentoval zmenu na čele Dubovský. „Kinďo je dobrý kamarát a už dávnejšie sa mi priznal, že by ju rád získal. Povedal som mu: dobre, na rok ti ju požičiam a ty mi ju potom vrátiš… Súhlasil a verím, že ako vždy sľub dodrží.“
Ani Dubovský, ani Kinder sa však už neskôr víťazmi ankety nestali. „Bola to pre mňa pocta a zároveň ťažké nastúpiť po Petrovi, ale v roku 1994 som mal asi najlepšiu formu vôbec a mohol som už vtedy prestúpiť do Anglicka. Kluby sa však nedohodli a odchádzal som na Ostrovy až v roku 2006,“ vravel Kinder. Ako legionár sa nedostal už ani medzi najlepších desať. Po víťaznom ročníku sa medzi nimi ocitol len v roku 1995. To hral ešte v belasom drese a musel sa uspokojiť s ôsmym miestom.
Po Kinderovi nastúpila Tittelova éra. Vyhral anketu ako jediný futbalista trikrát za sebou. „Bola to pre mňa veľká zodpovednosť, česť, radosť. Rozhodla moja stabilná výkonnosť i skúsenosti, veď prvý titul najlepšieho futbalistu som získal, keď som sa blížil k tridsiatke. Prežíval som dobré futbalové roky a čo je dôležité, obchádzali ma zranenia. Futbal som si v tom čase naozaj užíval,“ spomína Tittel.
Labanta s barlami potešila Sklenaříková
Na tróne ho v roku 1998 vystriedal Jozef Majoroš. „V tom období vyvrcholilo moje najlepšie futbalové obdobie, ktoré trvalo asi tri roky. Aj v nasledujúcej sezóne sa mi ešte darilo, no potom sa začali hlásiť aj zranenia. Futbal mi postupne prinášal už viac bolesti ako radosti,“ približuje.
V čase svojho dekorovania za najlepšieho futbalistu roka prežíval bolesť Vladimír Labant. Po ocenenie si doskákal na barlách. Preberal ho z rúk slávnej manželskej dvojice, modelky Adriany Sklenaříkovej a francúzskeho majstra sveta Christiana Karembeua. „Bolo to veľmi príjemné, hoci inak som práve prekonával zložité obdobie,“ pripomína.
Foto: TASR
Futbalista roka 1999 niekoľko týždňov pred vyhlásením utrpel vážne zranenie v derby so Slaviou – po zásahu sparťanského spoluhráča Petra Gabriela. Na rok sa rozlúčil s trávnikmi. „Gabriel bol futbalista, ktorý najprv niečo urobil a až potom rozmýšľal, čo spravil. V tom čase som mal vynikajúcu formu, bol som skvele rozbehnutý a tento moment ma nielenže zastavil, ale výrazne ovplyvnil moju kariéru. Vyliečil som sa, prestúpil aj do zahraničia, zahral som si v Anglicku, ale už to nikdy nebolo také, ako pred zranením,“ domnieva sa.
Nasledujúci rok sa jeho veľký herný výpadok prejavil – hlasujúci mu dali len desať bodov, ktoré stačili na 26. miesto. Trón uvoľnil pre Szilárda Németha. Ten sa stal posledným víťazom z domácej súťaže, v tom čase bol oporou majstrovského Interu Bratislava.
Najviac bodov nazbieral Karhan
Podľa obávaného strelca v ankete často rozhodujú sympatie hlasujúcich. „Ak mám byť úprimný, podľa mňa som mal vyhrať anketu nielen v roku 2000, ale aj v nasledujúcom, mal som asi ešte lepší rok, s Interom som opäť získal double, prestúpil som do anglického Middlesbroughu. Triumfoval však Ľubo Moravčík, ktorého veľmi uznávam, všetka česť, čo dosiahol a ako hral aj v roku 2001, ale on mal vyhrať anketu už dávno predtým. A nie raz. Už pred príchodom do Celticu+ podával výborné výkony vo Francúzsku,“ hodnotí Németh.
V neskorších rokoch kariéry ho prenasledovali aj zdravotné problémy. Po víťaznom ročníku však ešte v ďalších piatich rokoch obsadil miesto v prvej desiatke, ale najvyššie sa už neumiestnil. Najbližšie k druhému triumfu mal v roku 2003, keď obsadil druhé miesto za Janočkom. Mal smolu, lebo Janočko mal práve v tomto roku výbornú formu. Pôdu si pripravil už rok predtým, keď ho vyhlásili za najlepšieho hráča rakúskej ligy. „Mal som aj neskôr ešte dobré obdobia, ale dlhodobo takú vysokú výkonnosť som už nedosiahol,“ vraví košický rodák.
Rok pred Janočkom sa dočkal aj Miroslav Karhan, ktorému patrí v ankete osobitné miesto – z dvadsiatich ročníkov bodoval v osemnástich a nazbieral najviac bodov zo všetkých hráčov. „Výhru si cením, hoci si myslím, že som mal aj lepšie roky ako bol víťazný. Rád však na tento úspech spomínam. Z individuálnych úspechov si ho mimoriadne cením, hoci aj v tomto prípade malo na ňom podiel mužstvo, bez neho to vo futbale nejde.“
Lídri prichádzali z Nemecka
V tomto období prichádzali slovenskí futbaloví lídri len z Nemecka. Po Karhanovi, ktorý strávil najviac futbalových rokov v bundeslige, triumfoval v ankete dva razy Marek Mintál po ňom Róbert Vittek, obaja z Norimbergu.
Mintál druhú trofej preberal z rúk legendárneho francúzskeho futbalistu Michela Platiniho, v súčasnosti už šéfa európskeho futbalu. Norimberský Fantom, ako prezývali slovenského strelca, pricestoval do Bratislavy na tradičnú slávnosť napriek zlomenej nohe. Na tri záverečné mesiace roka ho zranenie vyradilo z hry, ale prvých deväť mu stačilo, aby presvedčil hlasujúcich. „Aj keď som sa zranil, bol to dobrý rok, hovorili za mňa najmä góly,“ vravel kráľ bundesligových strelcov. Víťazstvá v ankete si mimoriadne cenil. „Byť najlepším futbalistom roka je krásny úspech. Je to odmena za celoročnú prácu,“ tešil sa.
O rok neskôr doprial tento pocit aj spoluhráčovi Vittekovi, hoci sám už padol na piate miesto a aj v ďalších ročníkoch už v rebríčku klesal.
Jeho nástupca mal po víťazstve v roku 2006 nadosah druhé prvenstvo v ankete, v roku 2010 skončil druhý. Slovenský tím sa prvý raz predstavil na svetovom šampionáte a Vittek sa stal so štyrmi gólmi najlepším slovenským strelcom na MS v histórii. Nestačilo mu to, ani to, že ho najviac hlasujúcich uviedlo na prvom mieste. Pred neho sa dostal kapitán tímu Marek Hamšík.
Škrtel dobehol Tittela
Uplynulá päťročníca ankety patrila jednoznačne futbalistovi SSC Neapol a liverpolskému obrancovi Martinovi Škrtelovi. Hamšík vyhral dva ročníky a Škrtel vyrovnal Tittelov rekord – vybojoval tri prvenstvá. Vždy, keď vyhral, Hamšík skončil druhý…
Prvý zdvihol trofej nad hlavu o niečo starší Škrtel. Tri roky trpezlivo stúpal v desiatke krok za krokom až v roku 2007 zvíťazil a o rok si tento pocit znovu zopakoval. „Obhájiť je vždy ťažšie. O to viac si ocenenie cením,“ vyhlásil obranca FC Liverpool.
Víťazný hetrik mu prekazil Hamšík. Aj on si dal vzápätí víťazné repete. „Myslím vždy aj na to, že anketu môžem vyhrať,“ spovedal sa. „Poradie je však v rukách iných a ja ho nemôžem ovplyvniť. Samozrejme, len výkonmi na ihrisku.“
Škrtel sa netajil, že by ho tešilo, keby sa vyrovnal v počte víťazstiev Tittelovi. „A ešte lepšie by bolo, keby som ho aspoň o jedno preskočil…“
Na to si však musel počkať dva roky. Tittelov rekord vyrovnal v roku 2011. Hamšíka zdolal len o tri body, čo bol doteraz najnižší rozdiel medzi víťazmi. „Počítal som, že budem druhý a vyhrá Marek,“ priznával.
Zdá sa, že tuhé súperenie Škrtel – Hamšík o futbalovú korunu v prestížnej ankete môže mať ešte dlhé pokračovanie.
Čo robia víťazi
Peter Dubovský (vyhral v roku 1993). Tragicky zahynul na dovolenke v Thajsku 23. júna 2000.
Vladimír Kinder (1994). Futbalu sa momentálne nevenuje, podniká a obchoduje v domácich potrebách.
Dušan Tittel (1995, 1996, 1997). Je šéfom Únie ligových klubov, ktorá riadi dve najvyššie futbalové súťaže na Slovensku.
Jozef Majoroš (1998). Pracuje ako mládežnícky tréner, aktuálne vedie výber do 19 rokov v Slovane Bratislava.
Vladimír Labant (1999). Venuje sa práci s mladými futbalovými talentami, momentálne je hráčsky skaut.
Szilárd Németh (2000). Pôsobí ako vyhľadávač talentov v strednej a východnej Európe – pre Manchester United.
Ľubomír Moravčík (2001). Je hráčskym agentom, zmluvy má s niekoľkými mladými talentovanými hráčmi.
Miroslav Karhan (2002). Stále aktívny futbalista, po dvanásťročnom pôsobení v zahraničí je oporou Spartaka Trnava.
Vladimír Janočko (2003). Vracia sa do slovenského futbalu, podpísal zmluvu s druholigovým Zemplínom Michalovce.
Marek Mintál (2004, 2005). Ešte stále hráč rezervy 1. FC Norimberg pôsobí aj ako manažér slovenského výberu do 21 rokov.
Róbert Vittek (2006). Po zranení opäť nastupuje v útoku tureckého Trabzonsporu.
Martin Škrtel (2007, 2008, 2011). Pilier obrany FC Liverpool a kapitán slovenskej reprezentácie.
Marek Hamšík (2009, 2010). Opora SSC Neapol a slovenskej reprezentácie.
Karhan za osemnásť rokov nazbieral 2921 bodov
Anketa Pravdy a SFZ o najlepšieho futbalistu roka má doteraz trinásť víťazov – po trikrát vyhral Tittel a Škrtel, po dva razy Mintál a Hamšík, raz sa tešil Dubovský, Kinder, Majoroš, Labant, Németh, Moravčík, Karhan, Janočko a Vittek.
Tittel ako jediný vyhral anketu trikrát za sebou.
Karhan je mimoriadnym zjavom v ankete, z dvadsiatich ročníkov bodoval až v osemnástich a dovedna nazbieral bezkonkurenčne najviac bodov – 2921. V desiatke bol 13×, okrem toho, že vyhral, bol aj po tri razy tretí a štvrtý.
Najmladším víťazom bol hneď prvý – Peter Dubovský. V čase vyhlasovania výsledkov mal 21 rokov 7 mesiacov a 16 dní. Najstarším bol Ľubomír Moravčík, ktorý mal v čase vyhlásenia 36 rokov 5 mesiacov 28 dní.
Najvyšší náskok mal v roku 1999 Labant, ktorý zdolal Moravčíka o 186 bodov. Najmenší v roku 2011 Škrtel – vyhral nad Hamšíkom o tri body.
V roku 2008 vyhral Škrtel s 342 bodmi, k možnému maximu mu chýbalo len osem bodov (najhoršie bol na hlasovacích lístkoch druhý). V roku 1997 chýbalo Tittelovi do maxima desať bodov.
V roku 1997 sa objavil Tittel na prvom mieste u 43 hlasujúcich z 49, čo je najviac v histórii.
V roku 2010 dostal Hamšík 11 prvých miest, na čelo ho nedala ani tretina z počtu hlasujúcich. Ako jediný víťaz ankety ich mal v tom roku menej ako druhý v poradí Vittek – 13 prvých miest.