Pred dvoma rokmi v tom čase šéf českého futbalu Hašek orodoval za spoločnú súťaž, videl v nej zaujímavú šancu. Bolo to niekoľko týždňov po tom, čo sa Slováci vrátili z Afriky zo svetového šampionátu a niekoľko hodín po tom, čo Žilina vyškolila Spartu na Letnej v Lige majstrov.
Akoby toto všetko bolo už pred sto rokmi. Karta sa obrátila. Česi sú zasa v trháku.
Nielen preto, že rozprášili slovenskú reprezentáciu v Olomouci. Ich kluby ešte stále bojujú v európskej súťaži, zatiaľčo pre slovenské sa stala len bezvýznamnou epizódou na konci leta. Česká liga sa tiež trápi i trpí, hľadá spôsob ako zvýšiť úroveň i imidž, ale predsa má iný šmrnc ako slovenská. Na jej zápasy chodí priemerne raz toľko divákov a štadióny u susedov už zväčša nepripomínajú dobu kamennú.
Štartovacia čiara nie je rovnaká. Slovenskému futbalu by projekt spoločnej ligy momentálne priniesol viac. Možno by mohol byť aj záchrannou brzdou. Ťažko sa však môže spoliehať, že starší brat z dávnych federálnych čias, ktorý má sám problémov nad hlavu, ho bude s radosťou ťahať z blata. Najskôr musí sám začať riešiť problémy, ktoré za roky zanedbal.
Niekdajšia federácia sa s obľubou vymeriavala od Ašu po Čiernu nad Tisou. Oprášená idea spoločnej futbalovej ligy je reálna, ale cesta k nej zostala ešte dlhá ako medzi najvzdialenejšími bodmi bývalého Československa…