O rozhodcoch sa často diskutuje a nemajú najlepšiu povesť. Vo futbalovom hnutí sa neraz hovorí o rozhodcovskej mafii. Ako na takéto označenie reagujete?
Samozrejme, že ma to neteší a ani s tým nesúhlasím. Rozhodcovia nie sú mafia. Rozhodca je pre futbal potrebný. Musí byť chápaný tak, že poskytuje objektívny servis.
V tom asi spočíva problém. Je to naozaj vždy objektívny servis?
To súvisí s otázkou, ako chápeme objektivitu. Vo vyspelých krajinách sa berie objektivita – v prospechu futbalu. Aj u nás sú všetci za objektivitu, ale musí byť v náš prospech. Všetci sme schopní tolerovať rozhodcovu chybu. Keď je v neprospech súpera. Žiaľ, rozhodcu u nás vnímajú negatívne. A často diskutujú o odborných veciach ľudia, ktorí o probléme nemajú ani šajnu.
Nemáte pocit, že nielen v slovenských, ale aj v európskych pomeroch sa prejavuje rozhodcovská kríza, chýbajú osobnosti?
To je vždy na diskusiu. Nehovoril by som o kríze, ale rozhodovať futbalové zápasy je čoraz ťažšie. Kontrola je prísna a posudzovanie rozhodnutí veľmi detailné. Keď sa vrátim o štvrťstoročie dozadu, keď som aj ja pôsobil ako aktívny rozhodca, na zápase boli tri-štyri kamery. Dnes je na špičkových stretnutiach dvadsať až dvadsaťpäť kamier. Kedysi sa menej diskutovalo o rozhodnutiach, neboli k dispozícii videoanalýzy. Teraz máme na to špecialistov. Slovenské televízie sa tomu venujú veľmi málo a musím dodať, že často aj neodborne. Inde vo svete je veľa ľudí, ktorí analýzy robia na úrovni a zaoberajú sa problémom seriózne, hoci sa tiež často stáva, že sa hľadá najmä čo najviac chýb a komentátori sú negatívne naladení voči rozhodcom.
Rozhodcovia sú teda rovnako dobrí či slabí ako v minulosti, ale sú pod väčšou kontrolou?
Zmenil sa futbal a museli sa mu prispôsobiť aj rozhodcovia. Keď si teraz pozrieme zápas spred niekoľkých desaťročí, zdá sa nám, že je to peší futbal. Viesť súčasné zápasy je náročnejšie nielen fyzicky, ale aj psychicky. Rozhodcovia takisto ako hráči v ňom odbehajú viac ako desať kilometrov. Nároky na nich stúpajú.
Špičkoví rozhodcovia sú však často profesionáli a aj dobre zarábajú. Koľko zinkasoval hlavný rozhodca nedávnom na šampionáte za jeden zápas?
Kedysi sme rozhodovali európske súťaže za 125 švajčiarskych frankov dennej diéty a zaplatili nám tri dni. Teraz je denná taxa dvesto eur. Rozhodcovia dostávajú rôzne bonusy a tie závisia od toho, do akej kategórie sú zaradení a akú kategóriu zápasu pískajú. Na majstrovstvách Európy dostal hlavný rozhodca viac ako desaťtisíc eur za zápas. Sú to veľmi pekné čiastky, ale musím dodať, že sa zdaňujú – podľa zákonov jednotlivých krajín a nedá sa úplne presne určiť, koľko rozhodca reálne zarobí. Musí si zo svojich peňazí hradiť viaceré veci a je tiež pod stálou kontrolou fitnes koučov UEFA, tí sledujú každý týždeň, koľko rozhodcovia trénujú, neustále ich podrobujú prísnym kontrolám fyzickej výkonnosti a podobne. Niektorí špičkoví arbitri sú profesionáli, alebo aspoň plne prispôsobujú svoju prácu rozhodcovským povinnostiam.
Kto je podľa vás momentálne najlepším futbalovým rozhodcom v Európe, prípadne vo svete?
To vám nepoviem a nie je to z mojej strany alibizmus. Jednoducho sa také poradie zostavuje len ťažko, každý má iný názor. Ak sa aj nejaké ankety robia, je to najmä na podporu propagácie rozhodcovského stavu. Ale tí, ktorí pískali na majstrovstvách Európy, určite patria medzi lepších z topskupiny a viacerí to aj potvrdili. Mne osobne sa páči Angličan Howard Webb, ale iste si mnohí spomenú, koľko sa diskutovalo o jeho výkone vo finále majstrovstiev sveta v Afrike. Veľký krok medzi elitu urobil turecký rozhodca Cakir.
Bolo vašou úlohou na Euro 2012 vyberať rozhodcov na zápasy a aj ich hodnotiť?
Podieľal som sa na tom. Je to kolektívne rozhodnutie a účinkovanie rozhodcov zhodnotí komisia v krátkom čase.
Ako ste uzavreli najdiskutovanejší rozhodcovský problém, keď Maďar Kassai nevidel regulárny gól a nepostrehol ho ani bránkový rozhodca?
Je chybou, ak sa úloha bránkového rozhodcu zúži len na stráženie bránkovej čiary. To je asi päť percent z náplne jeho práce. Zvyšné percentá predstavujú pomoc hlavnému rozhodcovi v sporných situáciách v pokutovom území a okolo neho, v zabezpečení čistoty súbojov v ňom, či lopta prešla za bránkovú čiaru alebo nie a podobne. Túto úlohu nemôžu plniť druhotriedni rozhodcovia, ale špičkoví arbitri. Vybrať ich a pripraviť je náročnou úlohou národných zväzov.
Nie je päť percent, o ktorých hovoríte, príliš málo? Bránkový rozhodca môže rozhodnúť o tom, či padol alebo nepadol gól, ktorý na veľkom turnaji ovplyvňuje osud mužstva.
Toto bol môj piaty európsky šampionát od roku 1996 v úlohe rozhodcovského funkcionára a musím povedať, že podobný sporný moment sa za tento dlhý čas vyskytol dvakrát. Teraz a tuším ešte na ME 2000. V komplexe všetkých úloh, ktoré má rozhodca, je mojich päť percent ešte veľkorysých. Hovorí sa o chybe v súboji Ukrajiny a Anglicka, ale nik nespomína, že vďaka bránkovému rozhodcovi sa v dvoch iných prípadoch správne posúdili iné sporné momenty. V súboji Taliansko – Írsko gól platil. Vo štvrťfinále Španielsko – Portugalsko sa lopta od brvna odrazila na čiaru. Gól to nebol, rozhodca rozhodol správne.
Foto: ARCHÍV JOZEFA MARKA
Správne rozhodnutia však zatienil neuznaný regulárny gól. Nevidel ho ani bránkový rozhodca. Čím si to vysvetľujete?
V tomto prípade stál bránkový rozhodca, ako mal – na čiare asi desať metrov od situácie. Hlavu mal asi desať centimetrov naklonenú doľava, teda do ihriska. V tom zlomku sekundy nemohol vidieť loptu za bránkovou žrďou. Nebola za čiarou pol metra, ako sa to niekde objavilo, ale desať možno pätnásť centimetrov. Z jeho strany to nebola lajdáckosť, ani podcenenie. Len zhoda okolností. Nehovoriac o tom, že Terry, ktorý vykopával bielu loptu, mal biele kopačky i štulpne. Som presvedčený, že odborníci i matematici sa ešte k tejto situácii vrátia a vyrátajú to presne. Podobne ako dodnes analyzujú, či padla lopta za bránkovú čiaru vo finále MS Anglicko – Nemecko v roku 1966. Iná vec je, že ak by si splnil svoju úlohu príslušný asistent, zdvihol zástavku a signalizoval hráča mimo hru,k tejto debate by sme sa nikdy nedostali.
Ukázala by videotechnika v tejto situácii presne, či bola lopta za čiarou?
Bránková technológia, hovorme o nej, nie o videu, by v tomto prípade ukázala, ako to bolo.
Prečo sa potom tak ťažko presadzuje?
Odpoveď je jednoduchá – lebo to stojí ukrutné peniaze.
Čo považujete „za ukrutné peniaze“?
Zariadenie, ktoré skúšajú v Anglicku, stojí okolo 36-tisíc libier. To si málokto môže dovoliť. Je to obrovská suma. Najmä ak si predstavíme, aké bezvýznamné percento rozhodnutí arbitra by to ovplyvnilo. Efekt takéhoto projektu je malý. Posúdiť, či lopta bola za čiarou je jedna vec. Ale to, či predtým neboli porušené pravidlá, to si aj tak musí ustrážiť rozhodcovský tím. To znamená, či gólu nepredchádzal ofsajd alebo faul hráča útočiaceho mužstva.
Je to len v peniazoch? Nebráni novej technike aj konzervatívne myslenie niektorých futbalových predstaviteľov?
Názory sú rôzne, ale v zásade bol spor o to, či zaviesť technológie alebo podporiť projekt s piatimi arbitrami, teda aj s účasťou bránkového rozhodcu. Nakoniec sa podporilo oboje.
Nedávno medzinárodná komisia pre pravidlá IFAB schválila zavedenie bránkových technológií. Čo to v praxi znamená?
Toto rozhodnutie sa týka len posudzovania sporných situácii na bránkovej čiare. Kamera vyšle signál, že lopta bola celým objemom za čiarou, rozhodca bude mať na ruke náramok, kde sa objaví svetelný alebo zvukový signál. Toto sa zatiaľ bude používať ako experiment.
Čo bude s experimentom s bránkovými rozhodcami?
IFAB súhlasí s využívaním tohto experimentu v širšej praxi, ale jeho využívanie bude závisieť od záujmu a možností jednotlivých konfederácií i národných zväzov. Tento projekt kladie tiež nároky na peniaze, lebo rozhodcov treba zaplatiť a zaplatiť v súvislosti s nimi aj ďalšie výlohy (cestovné, ubytovanie, komunikačnú techniku a pod.). Poviem iný príklad. Sada, ktorú používa na dorozumievanie aj v našej lige štvorica rozhodcov, stojí vyše päťtisíc eur. Ide tiež o kvalitu. Rozhodca za bránkou musí byť rovnako kvalifikovaný a odborne zdatný ako tí, čo behajú po ihrisku. Naďalej sa musí hľadať optimálny spôsob komunikácie a spolupráce medzi rozhodcami, zdokonaľovať systém, aby rozhodovanie bolo efektívne. To nie je len o tom, že sa bránkový rozhodca postaví na čiaru.
Myslíte si, že sa v budúcnosti môže využívať video na posudzovanie aj iných sporných situácií, napríklad pri fauloch alebo ofsajdoch?
Nie som veštec, ale veci sa vyvíjajú. Technika by mala podporiť úsilie minimalizovať veľké chyby rozhodcov. Myslím si, že sa v budúcnosti môže v istých situáciách využívať. Všetko sa robí v záujme toho, aby bol futbal dôveryhodný, je to už jedna z podmienok, aby do neho vstupovali sponzori. Kedysi platila zásada, že futbal má jedny pravidlá a je jedno, či sa hrá finále majstrovstiev sveta alebo zápas niekde na dedine. Teraz to už neplatí celkom.
Pravidlá pre dedinské súťaže už nie sú také záväzné ako na šampionátoch?
To nie, ofsajd bude vždy a všade ofsajdom. Ide práve o doplnkové technológie, lebo je to o veľkých peniazoch. Budú sa využívať najmä na významných podujatiach.
Aký dlhý čas podľa vás uplynie, kým sa bude reálne využívať aj video?
Odhadujem to asi na desať ďalších rokov. Nič sa však nezmení na tom, že ľudský faktor bude pri rozhodovaní tým najdôležitejším.