Všade sa starajú o zábavu ľudí. U nás to neplatí

Skončila sa slovenská liga. Na zápasy chodili zväčša malé návštevy a súťaži chýbala atmosféra. Je to smutný pohľad, keď prídem na štadión, ktorý je poloprázdny a ešte aj hrozne vyzerá.

Ľubomír Moravčík.

Autor: SITA

Sú to spojené nádoby. Keby štadióny vyzerali inak, nezívali by prázdnotou. Aj futbal by na krajších štadiónoch a pred plným hľadiskom vyzeral inak. Aj v podaní rovnakých aktérov. Ľudia majú u nás radi šport, chceli by sa zabávať a určite aj na futbale ako kedysi, ale nič pre nich nerobíme.

Vo veľkej miere situáciu ovplyvňuje nekultúrne prostredie, v ktorom sa liga hrá. Futbal jednoducho zaspal. Sme tridsať rokov pozadu. Len futbaloví funkcionári to nevyriešia, pokiaľ sa do tohto procesu nezapoja mestá, nepohneme sa z miesta.

Viem, že situácia nie je jednoduchá, peňazí málo. Chýba však aj viac odvahy a chuti. Kto nechce, nájde si desať výhovoriek, ako to nejde. Kto chce, urobí pre to všetko.

Určite nie sme taká chudobná krajina, aby sme nedokázali za desaťročia skultúrniť prostredie, postaviť nový štadión, alebo aspoň zrekonštruovať staré, premeniť ich na útulnejšie a atraktívnejšie stánky. Vymeniť sedadlá je príliš malo.
Najviac sa pohybujem v Nitre, ale nespomínam si, že tu niečo za posledných dvadsať rokov vybudovali. Keď to porovnávam s porovnateľným Českom a podobnými mestami ako Nitra, sú ďaleko vpredu.

O Francúzsku, kde som prežil väčšinu kariéry v zahraničí, ani nehovorím. Tam každý jeden štadión vyzerá úplne inak ako pred dvadsiatimi rokmi, keď som tam prvý raz prišiel. Je to úplne odlišná situácia, už aj tým, že tam chodí bežne tridsaťtisíc ľudí na zápas. Nielen tam, všade sa starajú o zábavu ľudí. U nás to neplatí.

Azda len v Žiline vyzerá štadión ako-tak k svetu. Futbal robia dobre a nečudujem sa, že získali zasa titul. Pre mňa sa liga skončila bez prekvapení. Žilinčania zvládli záver súťaže a potvrdili úlohu favorita.

Dokázali to aj s novým trénerom, ale ten nebol najpodstatnejší. Záverečných niekoľko kôl mohol odkoučovať aj tréner dorastencov a mužstvo by to možno zvládlo. Za mesiac nemôže nik urobiť zázraky. Holandský kouč zatiaľ pracoval s hráčmi, ktorých mal, ktorých vybrali a pripravili iní. Adelaar len udržal mužstvo tam, kde bolo.

Jeho práca za ukáže za rok, keď dokáže posunúť mužstvo niekam ďalej. Keď obháji titul a urobí s ním výkonnostný pokrok. Keď bude hrať atraktívnejší futbal, na ktorý príde viac divákov. Teraz sa musí rozhodnúť, s ktorými hráčmi bude pracovať, koho pošle preč, koho zoženie, koho si vyberie. Až teraz začne budovať tím podľa seba. To je na trénerskej práci ťažké. O rok budeme múdrejší.