Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Slovák pomáhal Rakúsku k senzácii

Odkrútil si šesťmesačnú vojenskú službu v rakúskej armáde. A sotva vyzliekol uniformu, dostal rakúsky reprezentačný dres a cestoval na svetový šampionát dvadsaťročných do Kanady. Futbalový talent Tomáš Šimkovič je rodák z Bratislavy a jeho otec pracuje ako starosta Záhorskej Vsi.

26.07.2007 06:04
debata

Rakúsky výber do 20 rokov spôsobil postupom do semifinále majstrovstiev sveta senzáciu. Trúfali ste si pred odchodom na podobný výsledok?
Cieľom bolo osemfinále. V skupine sme narazili na silných súperov, už to bol úspech, že sme z nej postúpili. Dostali sme sa do pohody, mali aj trochu šťastia, všetko nám vychádzalo. Ohlas bol obrovský, v Rakúsku zavládla eufória. Po prílete nás vítalo niekoľko sto fanúšikov, čo sme nečakali. O rok bude krajina organizovať európsky šampionát dospelých, takýto úspech jej zahral do kariet.

Odrazil sa aj na vašom konte?
Spočiatku sme nemali dostať ani euro. Keď sme sa prebojovali do osemfinále, tak sa mužstvo stretlo so šéfom zväzu a ten nám sľúbil prémie. Požiadali nás, aby sme sumu nezverejňovali, budem to rešpektovať, nepoznajú ju ani rakúske médiá. Je to však veľmi slušná odmena. Vyššia ako dostali Česi, ktorí skončili druhí.

Ako sa vôbec stalo, že reprezentujete Rakúsko?
Mal som šesť rokov, keď som odišiel s rodičmi do Rakúska. Tam som začal s futbalom. Do šestnástich rokov som však patril do kádra slovenských reprezentantov.

Potom vás už v Bratislave nechceli?
Na slovenskú reprezentáciu mám dobré spomienky. Mužstvo viedol Ivan Hucko. Myslím si, že aj on bol so mnou spokojný.

Prečo ste teda dali prednosť Rakúšanom?
Trošku zvýšili na mňa tlak. V Austrii Viedeň, kde som hrával, mi častejšie pripomínali, že oni ma finančne podporujú, chodil som do ich akadémie, býval na internáte. Povedali mi, aby som sa rozhodol a žiadal o rakúske občianstvo. Sľubovali mi, že môžem hrať na majstrovstvách Európy do 17 rokov. To sa nepodarilo, neboli vybavené všetky formality. Dostal som sa až do tímu na ME do 19 rokov.

Dosiahlo Rakúsko na MS svoj výkonnostný strop?
Rovnako ako sme skončili štvrtí, mohli sme byť aj majstrami sveta. Všetky zápasy boli náročné, tvrdé. Proti Čile, Kanade, Kongu… Najlepší sme odohrali proti USA vo štvrťfinále. V semifinále sa stretli vyrované tímy. Juhoameričania mali viac individualít, ale my i Česi silné mužstvá, preferovali sme kolektívne poňatie. Hviezdou bol kapitán Argentíny Sergio Aguero. Na MS hrali viacerí výborní hráči, no on stal nad všetkými.

S Čile ste sa stretli dva razy. V skupine a potom aj v zápase o bronz.
Boli to podobné zápasy. Oba veľmi vyrovnané. V skupine sme remizovali 0:0 a o bronz sme podľahli 0:1. Podľa mňa mali Čiľania najlepšie mužstvo na šampionáte.

Vy ste zväčša sedeli medzi náhradníkmi. V základnej zostave ste nastúpili iba v súboji proti Česku. Neboli ste trochu sklamaný?
Čakal som, že odohrám viac. Myslím, si, že som na to mal. Po polročnej vojenčine, ktorá mi futbalovo nepomohla, som bol však šťastný, že som sa do tímu vôbec dostal.

Je pre vás po štarte na MS v rakúskom drese slovenská reprezentácia stratená?
Podľa toho, čo viem, nemusí byť. Kým nemá hráč 21 rokov, môže sa ešte rozhodnúť, ktorú krajinu chce reprezentovať. Aj napriek tomu, že už štartoval za inú na vrcholnom podujatí. Neskôr by to nebolo možné.

Chceli by ste v budúcnosti hrávať v slovenských farbách?
Láka ma to. Čoraz viac si uvedomujem, že takmer všetkých najbližších mám na Slovensku. Keď počujem slovenskú hymnu, znie mi inak ako rakúska. Prežívam iné pocity i inú motiváciu, keď hrám za svoju krajinu. Za ňu stále pokladám Slovensko.

V rakúskom tíme vám chýbala motivácia?
Som veľmi vďačný Rakúsku i Austrii za to, akú možnosť som dostal. Spočiatku som videl najmä šancu hrať na európskom šampionáte sedemnásťročných. Teraz už tento problém vnímam inak.

Získali ste bronzovú medailu na ME do 19 rokov. Minulý týždeň ste bojovali o medailu na MS do 20 rokov. Zdá sa, že Rakúšania majú teraz mimoriadne silnú generáciu, ktorá ešte môže dosiahnuť úspechy.
To je pravda. Toto mužstvo môže ešte preraziť. Nestojí na niekoľkých jednotlivcoch, ale predstavuje silný kolektív. Aj mentálne je na vysokej úrovni. Teraz sme boli spolu päť týždňov a všetko klapalo, rozumieme si.

Necítili ste sa v rakúskom výbere nikdy ako cudzinec? Nedali vám to spoluhráči pocítiť?
Nič také sa nedialo. Aj preto, lebo takých hráčov ako som ja, bolo v kádri asi osem. V tíme bol aj český brankár Bartolomej Kuru, hrával v Sparte i Slavii, bývali sme spolu na izbe. Tiež sme mali v kádri Juhoslovana, Turka, Nigérijčana, Nemca…

Nepociťovali ste nejaké rozdiely ani v mentalite?
Mám pocit, že Rakúšania sú pohodlnejší. V krajine je vysoký životný štandard, hráčov musia stále viesť k tvrdšej práci. Pokladám za výhodu, že v mužstve je viacero cudzincov, ktorí vedia, že môže byť všetko aj inak a podmienky si vážia.

Zostanete teraz v Austrii, alebo ste dostali aj nejaké nové ponuky?
Mám profesionálnu zmluvu s Austriou, ešte dva roky. Chcel by som prestúpiť. Doteraz som hrával najmä v béčku v druhej lige, ktorá je v Rakúsku veľmi sledovaná. Priťahuje ma taliansky a španielsky futbal, myslím, že by mi sedel. Netvrdím, že bude zo mňa svetová hviezda, ale trúfam si presadiť sa aj v inej súťaži, ako je rakúska liga.

Po návrate z Toronta ste sa ponáhľali za otvcom do Záhorskej Vsi. Kde sa vlastne cítite doma?
Narodil som sa v Bratislave, žijem vo Viedni, mama v Hainburgu, otec v Záhorskej Vsi, priateľku mám v Bratislave. Ja sa cítim dobre všade tam, kde mám najbližších.

====== ====== Tomáš Šimkovič

======

======

Narodil sa 16. apríla 1987 v Bratislave. S futbalom začínal v Rapide Viedeň, od štrnástich rokov je v Austrii. Hrával v slovenskej reprezentácii do 16 rokov, potom reprezentoval Rakúsko, z ME do 19 r. má bronzovú medailu, teraz z MS do 20 r. štvrté miesto.

debata chyba