„Necítim sa taký starý a ešte si pamätám aj na moju hráčsku kariéru, usilujem sa so všetkými o kamarátsky vzťah,“ zdôrazňuje bývalý futbalista, ktorý nastúpil v troch kvalifikáciách a v uplynulých troch sa staral o chod tímu, organizačne zabezpečoval sústredenia, zápasy, servis pre hráčov, letenky. „Keď niekedy žartujeme, tvrdím, že bezo mňa by to vôbec nešlo,“ smeje sa nitriansky rodák.
Slovenskému futbalu vyšiel až ôsmy pokus postúpiť na veľký turnaj. Je súčasné mužstvo najsilnejšie v ére samostatnosti, alebo malo len viac šťastia či prijateľnejších súperov?
„Máme dobré mužstvo, zapadli do neho aj noví i mladí hráči, ale na jeho strane hralo tiež šťastie. Prikloní sa vždy k tomu, kto ho najviac pokúša. Nám v minulosti chýbalo viac sebavedomia. Teraz si hráči viac veria a najmä preto zdolali aj silných súperov,“ hodnotí futbalový rok Tomaschek.
Post technického vedúceho mu ponúkol jeho bývalý tréner na Tehelnom poli Dušan Galis a v realizačnom tíme si ho nechal aj Ján Kocian a Vladimír Weiss.
„Galis i Kocian boli mojimi trénermi, vzťah bol trochu iný ako s Vladom, s ktorým sme boli spoluhráči. Je prísny šéf, ale spolupracuje sa mi s ním dobe. Začína od seba a od každého vyžaduje poriadnu robotu,“ dodáva Tomaschek, ktorý nastúpil s Weissom aj v základnej zostave v prvom oficiálnom stretnutí Slovákov. Odvtedy zažil v reprezentačnom tíme niekoľko generácií hráčov.
„Je iná doba, mení sa nielen futbal, ale aj životný štýl,“ porovnáva. „Všetko zvládame vo vyššom tempe. Mladí hráči sa novému trendu dobre prispôsobili. Tréning sa čoraz viac individualizuje, mnohí majú svojho kondičného trénera, do tréningového procesu zasahuje fyzioterapeut. Doba je profesionálnejšia a možností je viac ako pred dvadsiatimi rokmi, keď som vstupoval do veľkého futbalu.“
Bývalému stredopoliarovi Plastiky Nitra a Slovana Bratislava sa stalo osudné pôsobenie v škótskom Hearts of Midlothian. V ligovom súboji s Celticom Glasgow si zranil pravé koleno a znamenalo to koniec jeho kariéry. Mal tridsať rokov.
V tíme sa strieda veľa hráčov, každý je iný typ. Najmä nováčikovia, ktorí nepatria do základného kádra, sú často najbezproblémovejší a najtichší.
„Skromne až nenápadne pôsobil v tíme Juraj Kucka. Málo hovorí Jano Novák. Naopak niekedy dosť počuť Vlada Weissa, hoci je najmladší v kádri. Ostatných neraz pobaví, o zábavu sa však stará viacero hráčov, medzi nich patrí Martin Škrtel. Niektorí nepútajú na seba za každú cenu pozornosť, ale nechýba im zdravé sebavedomie, bez ktorého by sa vo veľkom futbale nepresadili. Taký je Marek Hamšík, ale aj Jano Mucha. Najstarší a najskúsenejší Miro Karhan je azda najpracovitejší. Keď je tréning o jedenástej, už o desiatej ide na štadión a začne sa pripravovať individuálne,“ približuje Tomaschek úspešný tím.
Naj… futbalového roka podľa Tomascheka
Najťažší zápas. „Spomínam si najmä na 1. apríl, keď sme hrali v Prahe. Zápas by si zaslúžil aj prívlastok zlomový, prvý raz sme vyhrali v Prahe a ešte k tomu po nepríjemnej prehre v Londýne 0:4.“
Najväčšie sklamanie. „To, že sme nezvládli zápas so Slovinskom. Najmä preto, že sme cítili pred ním obrovskú podporu fanúšikov, po ňom boli zaskočení. Očakávali sme, že postup vybavíme už v Bratislave.“
Najväčšia radosť. „Najemotívnejšie som prežíval súboj s Poľskom. Rozhodli sme o postupe do Afriky a po ňom som sa najviac tešil.“
Najbúrlivejšie oslavy. ,,Poriadne ani neboli, nikdy nebol na ne čas. Aj po stretnutí v Poľsku sme sa hneď vracali domov a hráči sa rozpŕchli do klubov. Ale v Chorzówe boli určite najspontánnejšie. V šatni sme si poskákali, zakričali, pokračovali sme na letisku, otvorili sme niekoľko fliaš šampanského. Dostal som dávku perlivého moku na chrbát, takže som oslavy dlho cítil."