Luiz Felipe Scolari (65) to so svojím tímom nedokázal a zosypala sa na neho tvrdá kritika. Dva dni po finálovom turnaji rezignoval na svoju funkciu, pretože nenaplnil ciele a nezískal titul. V exkluzívnom rozhovore pre Pravdu hodnotí majstrovstvá sveta a hovorí o príčinách neúspechu.
Felipe, v polovici príprav na svetový šampionát odvolali trénera Mano Menezesa a vy ste zaujali jeho miesto. V našom rozhovore ste vyhlásili, že si uvedomujete obrovské časové riziko a aj skutočnosť, že sa všetko môže skončiť aj neúspechom. Nakoniec šampionát dopadol najväčšou katastrofou brazílskeho futbalu. Hovoríte si teraz – bolo mi to treba?
To viete, že toto som k šťastiu nepotreboval… Ale viesť Brazíliu na svetovom šampionáte na domácej pôde bola pre mňa obrovská výzva. Beriem každú konštruktívnu kritiku, ale som už unavený, prepáčte za výraz, z hlupákov, ktorí kričia, že toto všetko vedeli, že im bolo jasné, že vyhrá Nemecko a Brazília padne na kolená a podobne. To sú len šašovia, ktorí vo futbale nič nedokázali. Vo futbale a ani v živote nie je nič dopredu isté. Istotu máme len v tom, že raz zomrieme…
Aký výsledok ste na šampionáte očakávali?
Cieľ bol jasný – zisk titulu. Keby som dopredu vedel, že Brazília ho nevybojuje, tak nepôjdem na popravu, nie som samovrah. Mnohí ju favorizovali a takýto neúspešný scenár nik nepredpokladal. Najmä po triumfe na Pohári konfederácií, ktorý sme rok pred šampionátom jednoznačne vyhrali.
Čo sa zmenilo k horšiemu v relatívne krátkom čase?
O tom uvažujem neustále. Hľadám príčinu, prečo takí dobrí hráči akoby odrazu zabudli hrať futbal a zhoreli. Myslím si, že domáci mundial sme prehrali najmä mentálne. Potom to už bolo domino – zrútilo sa všetko. Kto nehral futbal, tak to sotva pochopí. Občas sa totiž stane, že nič, ale naozaj nič vám nevyjde. Nás to zastihlo na majstrovstvách sveta a ešte k tomu doma. O to je katastrofa väčšia.
Akú rolu zohral enormný tlak verejnosti na hráčov a požiadavka, že doma musia získať titul za každú cenu a odčiniť tak traumu za prehrané finále s Uruguajom na Maracane v roku 1950?
Musieť – to je vždy nebezpečná, zradná vec. Od začiatku to bol extrém. Nič iné neexistovalo. Táto alternatíva zožierala hráčov a neboli schopní sa sústrediť na výkon. Áno, zodpovednosť bola extrémna.
Všetko o futbalových majstrovstvách sveta 2014 v Brazílii:
Správy, rozhovory, reportáže, výsledky, tabuľky, štatistiky či fotogalérie
Prečo ste v tejto situácii neurobili zmeny a nezostavili tím tak, aby bol schopný odolať veľkému tlaku?
Úprimne povedané, nepoznám vo svete jedenásť hráčov, ktorí by to pred vyše dvestomiliónovým národom zvládli. Boli sme síce doma, ale väčšina vecí hrala proti nám. Najmä zo psychického pohľadu. Nebrazílčan tento stav sotva niekedy pochopí. Niečo vám poviem. Tvrdím, že keby toto mužstvo hralo v cudzom prostredí, s polovičným tlakom, rozhodne by podalo iný výkon.
To znamená, že ste presvedčený, že Brazília nemá iných, lepších futbalistov, ako sme videli v turnaji?
Netvrdím, že nemáme lepších hráčov… Bol som však presvedčený, že tento výber môže dosiahnuť stanovený cieľ.
Pripúšťate, že ste urobili v nominácii chyby?
Netvrdím ani to, že som sa nedopustil chýb v nominácii. Teraz viem, že som sa mýlil a mohol som možno nominovať aj iných hráčov. Možno…
Môžete byť konkrétnejší? Prečo ste nedali šancu takým esám, aké sú Ronaldinho, Kaká, Robinho…
Nehnevajte sa, ale nechcem dať teraz opäť priestor ďalším špekuláciám… Pripravujem komplexnú analýzu a predložím ju Brazílskej futbalovej federácii. Nielen ja som zodpovedný za tento neúspech.
Ako vidíte budúcnosť brazílskeho futbalu?
Prehrali sme síce dôležitú domácu vojnu, čo mi je nesmierne ľúto, ale či sa to niekomu páči alebo nie, Brazília je stále najväčšou futbalovou veľmocou na svete. Verím, že sa z tohoto neúspechu poučíme a o štyri roky sa brazílsky tím vráti na majstrovstvá sveta silnejší. Bez ohľadu na to, kto ho bude trénovať. Okolo Neymara vyrastie určite silný a víťazný tím.
A aká je budúcnosť Felipe Scolariho?
To keby som vedel… (smiech). Teraz si musím predovšetkým vyčistiť hlavu a fyzicky i mentálne si oddýchnuť. Potom sa uvidí. Na brazílsky futbal však určite nezanevriem a verím tiež, že navždy ani on na mňa.