Na rozdiel od nemeckého cisára sa Brazílčan ako hráč stal šampiónom dva razy (1958, 1962). Potom ako tréner viedol podľa mnohých najlepší futbalový tím v histórii na MS 1970 v Mexiku, kde získala zlato Brazília nabitá hviezdami na čele s Pelém.
A aspoň polovica titulu mu patrí aj z roku 1994, keď sa šampionát konal v USA a on sedel na lavičke brazílskeho mužstva ako technický riaditeľ. Takúto úžasnú bilanciu nemá nik iný. V Brazílii patrí táto futbalová ikona k najväčším a najuznávanejším expertom a analytikom. Pravde poskytol exkluzívny rozhovor.
Čo hovoríte na finálovú dvojicu brazílskeho šampionátu. Čakali ste ju?
Nemecko tvorilo najkompaktnejší tím a o jeho účasti vo finále nebola nijaká diskusia ani pochybnosti. Argentína až do finále nebola natoľko futbalovo výrazná, v jej hre boli výkyvy a mala aj dosť šťastia.
Čo Brazília? Verili ste, že to dotiahne do finále?
Samozrejme, že som chcel vidieť vo finále Brazíliu. Čakali to aj naši fanúšikovia. Predurčovala nás k tomu tradícia najväčšej futbalovej veľmoci na svete. Musíme však priznať, že toto mužstvo nemalo na zisk titulu potrebné kvality.
Prečo Brazília turnaj nezvládla?
Príčin je viac. Na prvom mieste bol enormný tlak na mužstvo a stále servírovaná povinnosť získať doma titul a nedopustiť katastrofu z MS 1950. Na niektorých postoch mohol byť lepší výber hráčov. Zaostávali sme aj v taktike a metodike prípravy mužstva. Čoskoro sme už všetci videli, že výkonnostne nestačíme na súperov a hráme vlastne len na náhodu, že nám chýba koncepcia v obrane i v útoku a prehrávame vojnu aj mentálne.
Aké bolo finále? Je majiteľ titulu zaslúžený?
Finále sa mi páčilo. Hra bola zaujímavá, dynamická i vzrušujúca, hoci v nej bolo aj dosť taktiky. Nemci najlepšie zvládli všetky nástrahy tohto futbalového maratónu a titul si stopercentne zaslúžili. Je mi však ľúto Argentíny, podľahnúť vo finále a ešte tesne pred koncom je strašná vec.
Vy ste hrali s Pelém i inými hviezdami a potom ste ich trénovali. Bolo to zložité?
V niečom áno, v niečom nie… Ľahké to bolo v tom, že im nebolo potrebné dávať extra pokyny a motivovať ich, išlo o hráčov, ktorí išli vždy na doraz a chceli dostať zo seba maximum. Náročnú úlohu som mal zasa v tom, že sme mali veľa vynikajúcich futbalistov a všetci nemohli nastúpiť. Musel som vždy niekoho poslať na lavičku a pritom dávať pozor, aby sa neurazil, necítil sa menejcenný a nevyužitý. Vysvetľoval som, že nehrá len preto, lebo vo futbale nastupuje v jednom mužstve iba jedenásť hráčov a že vzhľadom na súpera a taktiku som dal prednosť niekomu inému.
Ste najúspešnejší tréner na svete, ale mali ste aj konflikty s hráčmi. Napríklad s legendárnym Eduom. Mnohí tvrdia, že bol lepší ako Jairzinho, ale to bol váš obľúbenec a dávali ste mu prednosť. Ako sa na to pozeráte s odstupom času?
V podstate som mal len tento jediný vážnejší problém s hráčom za celú kariéru. Jonas, teda Edú, bol podľa mňa najlepším krídelníkom, nik by si ho nedovolil nezaradiť do tímu, keby nemal na to dôvod…
Aký to bol dôvod?
Edú bol dobrý chlap, ale mal v sebe niečo z rebela. Bol si vedomý svojej výnimočnosti a občas to zneužíval. V roku 1966 sa zúčastnil na MS a to mal len šestnásť. Potom bol na ďalších dvoch šampionátoch. Mal 24 rokov a za sebou už trojo majstrovstiev sveta, iní v tom veku len vstupujú do veľkého futbalu. Nielen na dnešné pomery to bolo niečo neuveriteľné. Ani sa nečudujem, že mu trochu stúpla sláva do hlavy. Na rozdiel od neho ma Jairzinho vždy poslúchol, nekomentoval moju taktiku a pokyny.
Prezradíte, čo sa medzi vami stalo?
Raz sme hrali na Maracane a súper nás dosť tlačil. Hráči to nezvládali v obrane. Zavolal som na naše pravé krídlo, aby sa občas vrátilo dozadu a pomohlo obrancovi. Bez problémov poslúchol. Zakričal som to aj Eduovi, ale nereagoval. Ani na druhý pokus. Potom sa na mňa obrátil a volal: Hej, profesor, nie som obranca, nebudem sa vracať dozadu, ja som útočník a Pelé potrebuje moje lopty. Hneď som ho vystriedal a je pravdou, že potom to už nebolo medzi nami ideálne. Toto si ku mne nedovolil nikdy ani Pelé…(smiech)
Ešte sa venujete futbalu? Čo robíte?
Samozrejme, že s futbalom žijem stále, usínam i vstávam s myšlienkami na futbal. Bez neho by som už dávno zomrel. Venujem sa poradenskej a metodickej práci. Stretávam sa často s talentmi a často chodím aj prednášať. Rád si posedím s priateľmi pri káve a spomíname na zlaté časy brazílskeho futbalu.