Ani nie preto, že šampionát organizovali Taliani, pre ktorých je polhodinové meškanie vstupenkou do klubu dochvíľnych a malé nedorozumenie dôvodom na teatrálnu hádku uprostred križovatky. Na “apeninskom“ Mundiale sa totiž zapísal medzi nesmrteľných lavičkový hráč afrického outsidera, ktorého vek už predurčoval na čokoľvek iné, len nie na špičkového útočníka. Roger Milla postavil všetky teórie na hlavu.
Rodák z Yaoundé nebol počas najlepších rokov svojej kariéry žiadne béčko. Už v roku 1976 ho vyhlásili za najlepšieho hráča Afriky, o desať rokov neskôr skončil v ankete tretí. Hral aj na majstrovstvách sveta 1982 v Španielsku, ale s jedným neuznaným gólom proti Peru nepútal žiadnu pozornosť.
V roku 1989 sa už zdalo, že Milla to s futbalom nemyslí úplne vážne. Opustil Francúzsko a vydal sa na ostrov Reunión v indickom oceáne. “Potrebujem si trošku oddýchnuť,“ tvrdil vtedy 37-ročný hráč, ktorý si na ostrove východne od Madagaskaru našiel aj prácu. Bez toho, čo mal najradšej, však dlho nevydržal a upísal sa amatérskemu Jeunesse St Pierroise.
Svetový turnaj sa blížil a keďže futbal v Afrike robia hlavne politici, zaúradoval ten najdôležitejší. Prezident Paul Biya naliehal, aby do národného tímu povolali už zabudnutého Millu. Ruský tréner Valerij Nepomiašči podľahol a “medzi levmi“ to začalo vrieť. Z Kamerunu tak mala byť ľahká korisť pre futbalovo vyspelé krajiny a z Millu hráč, ktorý si v Taliansku ani “neškrtne“.
Skúsený kanonier nebol v žiari reflektorov ani pri prvej senzácii šampionátu, keď Kamerun bez dvoch vylúčených hráčov zdolal úradujúcich majstrov sveta, Argentínu, 1:0. Milla sa dostal na milánsky trávnik až v samom závere zápasu. Ale potom to však bola už iba jeho šou.
V druhom stretnutí na turnaji bol Milla veľkým žolíkom, ktorého vytiahli z lavičky. Najprv Rumunov prvým gólom načal, aby následne zariadil aj ďalšie šokujúce víťazstvo 2:1. Kamerun sa usadil na čele B-skupiny a do osemfinále postúpil aj napriek prehre so Sovietskym zväzom.
Zápas proti Kolumbii opäť patril Millovi, dvomi gólmi vystrieľal historický postup Afričanov medzi osem najlepších tímov na svete. Nezabudnuteľným sa stal predovšetkým kiks kontroverzného brankára René Higuitu, ktorému Milla vypichol loptu pred vlastnou šestnástou a skóroval do prázdnej bránky.
Veľký kamerunský výlet sa v Taliansku skončil po tesnej prehre s Anglickom. Albion kopal dva pokutové kopy a Milla sa s tým dodnes nezmieril. “Ak by rozhodca Angličanom nedaroval dve penalty, hrali by sme ďalej. Postup do štvrťfinále bol niečím výnimočným, ale teraz si uvedomujem, že sme mohli dosiahnuť aj viac,“ povedal Milla po šampionáte.
Hráčov na letisku v Douale čakal dvadsaťtisícový dav, ako posledný opustil palubu práve Milla a nasledoval dvojminútový búrlivý potlesk. “Nikdy som si nemyslel, že sa doma môžem stať tak slávnym. V každom prípade som zostal stále rovnaký Roger Milla,“ povedal.
Hovorí sa, že v najlepšom treba skončiť. Millova futbalová story však ešte ani zďaleka nebola na konci. O skúseného matadora bol zrazu záujem, ako prvý sa mu ozval štvrtoligový anglický Wallsal. “Ak sa neopýtate, nič nezískate,“ tvrdil vtedy šéf provinčného klubu Kenny Hibbitt. A neuspel, Milla si pýtal milión amerických dolárov a to mu finančne nezabezpečený klub nemohol splniť.
Veselý Afričan sa rozhodol inak, absolvoval exibičné zápasy po celom svete, od priateľského venovanému Matke Tereze až po rozlúčkový s anglickou brankárskou legendou, Petrom Shiltonom.
Majstrovstvá sveta v USA sa však rýchlo blížili a Milla sa upísal kamerunskému tímu z rodného mesta Tonnerre Douala.
Tentoraz o jeho nominácii už nebolo pochýb. Aj keď výkonnostne už evidentne nestačil, v Kamerune bol hviezdou, ktorá mala opäť zažiariť. A stalo sa. Milla síce nezopakoval gólové hody z Talianska, ale pri prehre s Ruskom (1:6) vytvoril rekord, ktorý azda nikto nikdy neprekoná. Na majstrovstvách sveta skóroval ako 42-ročný.
“Som presvedčený, že moje úspechy na MS už nikto nedostihne,“ vyhlásil pred turnajom v Brazílii. Mýlil sa, jeden z nich mu vzal kolumbijský brankár Faryd Mondragón, ktorý si pripísal štart na Mundiale ako 43-ročný.
Futbal je občas nespravodlivý. Počas Millovej kariéry behalo po trávnikoch veľa lepších futbalistov, ktorí strieľali góly ako na bežiacom páse a dnes si na nich nik nespomenie. Africký “Pelé“ ich však dal, keď ho sledoval celý svet. A ten si ho navždy zapamätal. Zaslúžene.
Seriál: Z histórie MS vo futbale
Pri príležitosti 20. Majstrovstiev sveta vo futbale vám redakcia Pravda.sk prináša niektoré zaujímavé príbehy z histórie najpopulárnejšieho turnaja na svete. Víťazstvá i prehry, slávne góly i omyly. Aj takéto boli súboje o titul šampiónov.
