Výber trénera Chrisa Colemana išiel ulicami plnými ľudí z letiska autobusom s otvorenou strechou až na štadión, kde sa pred 33 tisíckami priaznivcov uskutočnil slávnostný ceremoniál.
Wales sa predstavil na veľkom turnaji prvýkrát od svetového šampionátu v roku 1958 a na Eure štartoval vôbec prvýkrát. Po výhre nad Slovenskom a Ruskom a prehre s Anglickom postúpil z prvého miesta skupiny do play off, kde najprv vyradil Severné Írsko a potom si poradil aj s favorizovaným Belgickom. Nestačil až v semifinále na Portugalsko.
„Je to neuveriteľné, na toto nikdy nezabudnem,“ citovala agentúra Reuters najväčšiu waleskú hviezdu Garetha Balea. „Pre celú krajinu to hrozne veľa znamená, preto si toho o to viac vážim,“ poznamenal útočník Realu Madrid. „Už počas turnaja sme od rodín a kamarátov vedeli, ako to ľudia prežívajú. Ale vidieť to na vlastné oči, to je naozaj niečo fantastického,“ povedal stredopoliar Aaron Ramsey.
O zážitok z návratu do Walesu neprišiel ani záložník Joe Ledley, ktorý sa ženil na Ibize. Spoluhráči mu totiž cestu mestom sprostredkovali prostredníctvom videohovoru. „Sme veľmi pyšní na to, čo sme dokázali. Nikdy by nás ani nenapadlo, že to bude mať taký dopad,“ uviedol kapitán Ashley Williams.
Na záver na štadióne vystúpila aj kapela Manic Street Preachers, ktorá pred turnajom nahrala tímovú hymnu. Pred 33 tisíckami fanúšikov ju v narážke na blížiaciu sa kvalifikáciu na MS v roku 2018 zakončila slovami: „Uvidíme sa v Rusku.“ A práve na šampionáte za dva roky by sa chcel s tímom rozlúčiť tréner Coleman.
„Som tu šesť sedem rokov a to je naozaj dlhá doba. Dám do toho všetko, veľmi by som chcel postúpiť. Ale nech už sa na majstrovstvá sveta dostaneme, alebo nie, tak to bude moja posledné ťaženie,“ vyhlásil štyridsaťšesťročný kouč.