Kontrolujú vás všade, na každom kroku. Pred návštevou fanzóny. Aj pri všetkých vstupoch do najväčšieho parížskeho nákupného strediska La Défense, kde sa premelú tisícky ľudí denne. Na frekventovaných miestach v meste hliadkujú početné skupiny policajtov a vojakov, cez hruď držia samopaly a prebodávajú očami okoloidúcich. Ak sa im niečo nezdá, alebo sa niekto správa neštandardne, zoberú ho bokom, legitimujú, prehliadnu. Vo Francúzsku platí stále výnimočný stav a každý musí tieto opatrenia strpieť.
Aj to je šampionát. Bezpečnosť naša každodenná. A najdrahšia.
„Nie je to nič príjemné, ale čo máme robiť?“ krčí plecami jeden z talianskych fanúšikov. Bezpečnosť je už vzácnejšia ako soľ v rozprávke. Na ňu sa vo Francúzsku stoja dlhé šory. A aj niečo stojí.
„Niečo“ je viac ako 24 miliónov eur. Možno sú to dobre investované peniaze, hoci pôvodný rozpočet s takou astronomickou sumou nerátal a organizátori sa netaja, že nulové riziko neexistuje.
Zatiaľ beží všetko celkom hladko, až na skupiny fanúšikov, ktorí sa nevedeli vpratať do kože a museli ich strážcovia poriadku spacifikovať. Polícia i armáda sú v pohotovosti, o pokoj v mestách sa starajú tisíce ich ľudí a pracovníkov bezpečnostných agentúr. Zhlboka si vydýchnu, keď na Stade de France zaznie posledný hvizd tohto turnaja.