Hráči, ktorí mali naplniť úlohy hlavných hviezd, sa viac trápili ako okúzľovali svojím umením.
Strelec Atlética nastúpil napriek zraneniu, čo sa mu vypomstilo a zo scény na Štadióne svetla schádzal už po deviatich minútach. Dvojica z Realu síce vydržala na ihrisku až do konca, strelila aj po góle, no ani zďaleka nedominovala. Kým Portugalčan pôsobil neviditeľne, Walesan si pri šanciach nevedel poradiť so zakončením.
O prvotriedne futbalové predstavenie sa tak staral niekto iný. – navonok nenápadný Argentínčan na ľavom krídle Realu s menom Ángel Fábian di María Hérnandez. „Bol skvelý. Od prvej do poslednej minúty drel – v útoku i obrane,“ chválil svojho zverenca Carlo Ancelotti.
Rodák z Rosaria bol pre Real hnacím motorom. Nechýbala mu odvaha, ani chuť. A keď k obrovskej snahe pridal aj výnimočné futbalové schopnosti, bol pre defenzívu Atlética najväčšou hrozbou. Súperovi obrancovia ho oddelili od lopty väčšinou len vďaka faulu.
„Nechal som na ihrisku všetko. V závere som mal síce kŕče a cítil som, že mi sily výrazne ubudli, no za ten pocit po záverečnom hvizde to stálo. Splnil som si detský sen,“ vravel 26-ročný krídelník, ktorého už pred piatimi rokmi označil Diego Maradona za hviezdu budúcnosti.
Slová legendárneho Argentínčana sa naplnili do bodky. Di Maria patrí k oporám najslávnejšieho klubu planéty i argentínskej reprezentácie. V sobotu v noci sa okrem trofeje pre víťaza Ligy majstrov dočkal aj individuálneho ocenenia. Vyhlásili ho za najlepšieho hráča finále.
Akiste mu k tomu dopomohol aj moment zo 110. minúty zápasu, keď zobral zodpovednosť na seba, cez dvojicu obrancov prenikol do šestnástky a vystrelil. Brankár Courtois síce jeho pokus vyrazil, ale loptu následne poslal do bránky Bale, ktorý upravil na 2:1. „V tom okamihu som si povedal: musíš ísť! Skrátka, cítil som šancu, že to môže byť rozhodujúci okamih,“ tvrdil Di Maria.
Triumf na štadióne Benficy je pre neho o čosi výnimočnejší ako pre jeho spoluhráčov. V tíme súčasného portugalského šampióna pôsobil tri roky a pomohol mu k titulu i dvom víťazstvám v domácom pohári. „Lisabon bol pre mňa druhým domovom. Bolo krásne vrátiť sa sem,“ zakončil.