Existuje v slovenskom futbale korupcia?
Myslím, že určite áno. Konkrétne môžem hovoriť o veciach, ktoré sa odohrali pred desiatimi rokmi. Myslím, že odvtedy sa stav nezmenil, skôr sa ešte zhoršil. Keďže som dostal dištanc a nemohol som pískať futbal, dal som sa na futsal. Po nitrianskom derby medzi Mäsomaxom a INcarom som si však povedal dosť. Myslel som si, že aspoň tam je to korektné. Zaviedli delegátov, ktorí aj do malého futbalu priviedli maniere z toho veľkého.
Ako to fungovalo v časoch, keď ste aktívne rozhodovali?
Rozhodcov vždy kontaktovali funkcionári klubov. Nasľubovali sumy a bolo len na rozhodcovi, ako sa zachová. Ako povedal pán Diňa, v hre boli často až tri strany a výnimkou neboli ani ponuky zo štyroch. A čo bolo úplne zvrátené, fungovalo to tak aj v dorasteneckých súťažiach. Pískal som zápas Prievidza – Košice a domáci potrebovali na záchranu vyhrať. Predstavitelia prievidzského klubu nám ponúkli osem tisíc korún. Dôrazne som odmietol. Domáci napokon nešťastne prehrali a zo štadióna som musel ujsť zadným východom, lebo som nemohol počúvať nadávky môjho kolegu, ktorý ľutoval, že prišiel o dve tisícky.
Aké sumy ponúkali kluby rozhodcom?
Keď sa rozhodovalo o postupe do najvyššej súťaže, išlo o sto až stodvadsaťtisíc korún. V tých zápasoch rozhodovali skúsení arbitri, ktorí si chceli zarobiť a vedeli zápas ukočírovať. Na východe je zvykom dávať peniaze dopredu. Pred druholigovým zápasom Rožňava – Devín sa so mnou chcel stretnuť predstaviteľ domáceho tímu. Dal som mu päť minút. V kancelárii mi vyložil na stôl 40 000 korún. Povedal, že to musím zobrať, lebo inak vraj nebudú mať záruku, že ich nepoškodím. Keď som mu odvetil, či takto bude mať záruku, peniaze si zobral naspäť a dal mi pokoj. Z počutia viem, že v prvej lige bola taxa za bežný zápas tristotisíc.
Informovali ste niekedy Slovenský futbalový zväz o pokuse o podplatenie?
Nebol som taký odvážny ako dnes. Nebol som ani taký rozhľadený. Mal som 28 rokov. Bola to strašná doba. Veselo sa privatizovalo a každý si utrhol svoje. Keď sa rozkrádalo v miliardách, nejaké tisícky vo futbale neboli zaujímavé. Pohár mojej trpezlivosti pretiekol v roku 1996. Po zápase druhej ligy Púchov – Vráble mi oznámili preradenie do tretej ligy. Chcel som sa vrátiť naspäť, ale bol som príliš naivný. V tretej lige bolo ešte väčšie bahno. Všetko sa skončilo po zápase Selce – Bytča. Domáci boli prepojení so šéfom Stredoslovenského futbalového zväzu Paršom. Potrebovali ma odstaviť. Bol tam aj delegát Kvetoslav Tlačbaba, ktorého sme prezývali Mafioso. Bral všade a od každého. Už vtedy som upozorňoval, že tam nepatrí, ale Paršo sa ho zastal. Vrcholom bol zápas štvrtej ligy Brezno – Banská Štiavnica. Pískal ho Július Potočný, dnes už, žiaľ, nebohý. Za trest som bol na čiare. Po zápase povedal delegát Tlačbaba mne i druhému asistentovi, že sa môžeme ísť osprchovať a hlavného Potočného zjazdil pod čiernu zem. Vraj bol na smiech, dá mu najnižšiu známku a dostane aj dištanc. Keď sme sa vrátili, už hovoril inak. Potočnému dal deviatku a nám najvyššie známky. Neskôr mi Potočný povedal, že mu Tlačbaba napísal na papierik číslo 2000 a on mu toľko peňazí vyplatil. Cestou sme ho viezli do Banskej Bystrice. Pred byt pána Paršu, kde sa pravidelne stretávali. Keď vystúpil, povedal som, že je nenažratý. Podcenil som, že v aute bol s nami aj tretí rozhodca, ktorý to na mňa prezradil. Odvtedy som si už nezapískal. Protestoval som, písal som vtedajšiemu prezidentovi SFZ Služaničovi, ale nič mi to nebolo platné.
Prečo SFZ nerieši problém korupcie?
Nerád by som vstupoval do svedomia funkcionárov na SFZ, ale asi nechcú spustiť lavínu. Strhla by všetkých. Čestných, aj nečestných. Bývalý generálny sekretár SFZ Dušan Tittel bol jedným z najčestnejších ľudí, ktorých som na zväze stretol. Snažil sa tieto problémy riešiť. Aj Paršu, ale nemal na to kompetencie. Keby sa to strhlo, bola by to veľká mela. Padali by trestné oznámenia i tresty. Nemyslím si, že niekto naberie odvahu.
Z čoho majú rozhodcovia strach?
Nemôžem to objektívne hodnotiť, ale myslím si, že aj Igor Šramka bol pod tlakom a jeho inzultácia súvisela s futbalom. Strach určite zohráva svoju rolu. Iné je hovoriť hneď a iné po desiatich rokoch. Mnohým súčasný stav vyhovuje. Stredoslovenský futbal vedie už sedemnásť rokov ten istý človek. Pýtam sa či je jediný, kto to dokáže? Najmä preto, lebo už dlho neprišiel s ničím novým a pochybujem o jeho čestnosti. Kluboví funkcionári ho však na hlasovaní podržia, pretože má kontakty a vie im veľa vybaviť. Každý z toho profituje…
Poznáte recept na očistenie futbalu?
Futbalový zväz ho už objavuje. Tým, že zvýšili paušály pre prvo a druholigových rozhodcov, urobili veľký krok. Rozhodcovi dnes preplatia auto, nocľah a navyše dostane slušný plat. Nie je stratový a nemusí ísť do špinavých vecí. Toto v regiónoch nefunguje. Navyše aj polícia by mohla nasadiť medzi rozhodcov svojho agenta.
O akom najväčšom úplatku viete?
Pred siedmimi či ôsmimi rokmi sa hovorilo o milióne pre hlavného rozhodcu. Išlo o titul majstra, respektíve o udržanie si nádeje na titul.
Čo by ste urobili, keby niekto ponúkol takú sumu vám?
Nebudem sa hrať na hrdinu. Ale ako sa poznám, odmietol by som to. Po vyhadzove mi futbal veľmi chýba, no nakoniec som rád, že som z toho prostredia odišiel. Nikdy som nič nezobral. A som rád. Mám dvojizbový byt, obyčajné auto, som skromný a nerozhadzujem sa. Dnes som prospešnejší v inej oblasti.
Kto má podľa vás na súčasnom stave najväčší podiel viny?
Jednoznačne vrcholní funkcionári SFZ. Ryba smrdí od hlavy. Ostatní sa len prispôsobili systému a využívajú jeho výhody.
Poznáte nových ľudí, ktorí by prípadne mohli vymeniť súčasnú garnitúru na zväze?
Je tu veľa ambicióznych a čestných ľudí. Ani priznania rozhodcov však nespustia lavínu. Na Slovensku bol vždy pokoj. Všetko si dokážeme prepáčiť a tolerovať. Trochu sa smejem na najnovšej situácii na zväze, keď odchádzajúceho Tittela dočasne nahradil pán Wänke. To už skutočne nemáme na Slovensku niekoho, kto by nahradil Tittela? Aj Wänke by mohol byť sebakritický a zostať len šéfom ligovej komisie. Mal prísť niekto mladší. Slovenský futbal sa neposunie dopredu, ak bude len o tom, kto má viac peňazí.
**====== Jozef Filkus (43) ======
**
Vo futbalovej 2. lige viedol ako hlavný rozhodca v rokoch 1992 až 1996 51 zápasov. Ako rozhodca začal pôsobiť od roku 1987 a z tretej okresnej súťaže sa dostal až do druhej najvyššej ligy. Od roku 1998 pôsobí ako starosta obce Malé Zlievce v okrese Veľký Krtíš.