V Žiline pustili k vode trénera, ktorý bol s mužstvom na čele, s čím málokto pred štartom súťaže rátal. Jeho prácu si nevážili. Prišiel holandský tréner, ktorý doma nemal už dlhšie robotu a keď ju mal, bol niekde na konci tabuľky. Neviem, ako na neho prišli. To mohol Karol Belaník zavolať aj mne. Tiež nikoho netrénujem a predtým som bol v Zlatých Moravciach na chvoste tabuľky. A vytiahol by som aj francúzsky pas, aby som pôsobil exotickejšie a aby to malo šmrnc, hovoril by som v šatni výlučne po francúzsky a po anglicky…
Samozrejme, žartujem, ale čo sa dá na toto povedať? Je to smiešne. To, čo urobili v žilinskom klube, nie je riskantný ťah, ako som sa niekde dočítal. Je to jednoducho ťah o ničom. Niekto si asi myslí, že Lorant v Dunajskej Strede alebo Adelaar v Žiline majú nejaký čarovný prútik. To nie je o zázraku. Tieto výmeny sú skôr na posmech. Niekedy môžu priniesť možno psychologický efekt, ale s odbornosťou to nemá nič spoločné. Zmena príde až potom, keď začneme inak robiť futbal, zmeníme systém, budeme lepšie pracovať s mládežou a deti odmalička správne viesť, ako hrať futbal. Od nich musíme začať. Na futbale nám zatiaľ záleží veľmi málo. Od začiatku sa staráme o to, ako vyhrávať a nie ako hrať. Najprv musíme začať hrať a potom budeme možno aj vyhrávať.
Tento týždeň som bol na semifinálovom zápase Slovenského pohára Zlaté Moravce – Senica. Je úbohé, keď na tejto úrovni si nevedia viacerí hráči spracovať loptu a prihrať ju. A ani o to nemajú záujem. Len ju kopnú niekde dopredu, aby sa zbavili zodpovednosti. Počúvajte, čo sa kričí na našich ihriskách. Hore a preruš! To je slovenská špecialita. Preruš znamená, pošli ho k zemi, aby sme nemuseli bežať späť a hore znamená, odkopni loptu čo najďalej.
Ak si niekto myslí, že nás vykúpia nejakí zahraniční tréneri a odrazu budeme hrať lepší futbal, je na veľkom omyle. S týmto by si neporadil ani Capello. Alebo sa mýlim a predsa len sa stane zázrak a v Žiline budeme mať čoskoro slovenský Ajax Amsterdam…?