Vyvoláva to otázku, aký zmysel majú také stretnutia? Tréneri chceli vidieť, ako sa pred Andorrou ich zverenci vysporiadajú s defenzívou súpera, koľko gólov dajú. Tri dni v Luxembursku boli zabitým časom. Zbytočne vyhodené peniaze.
Ak by išlo o kvalifikáciu, bol by to najzbabranejší zápas v slovenskej histórii. Nestačili na súpera, pre ktorého je každé futbalové víťazstvo štátnym sviatkom. Bola to však len príprava a z nej sa nestrieľa. Za to si teraz svet i fanúšikovia strieľajú zo Slovákov.
Futbalisti často vravia, že nastúpiť v drese so štátnym znakom je pre nich vždy česť, ale to je len bohapustá fráza. V skutočnosti im taký zápas nepasuje zväčša do programu, chýba im motivácia i koncentrácia. Je to len povinnosť, ktorú si musia odfajknúť. Pripísať si čiarku za ďalší štart. Výsledok? Trapas na entú.
Ak Slováci nenastúpia s maximálnou koncentráciou, každý je pre nich ťažkým súperom. Aj luxemburskí amatéri, ktorí hrajú futbal najmä pre radosť a preto – na rozdiel od slovenských profesionálov – s motiváciou nemajú problém.