Kariéra 29-ročného ofenzívneho stredopoliara (nar. 27. januára 1988) je však poznačená zdravotnými problémami, ktoré mu znemožnili naplno rozvinúť futbalový talent. Rodák z Ipatingy sa preslávil hlavičkovým driblingom, ktorým už v mladom veku v drese Cruzeira zabával ľudí počas zápasov.
„Keď som mal pätnásť, dostal som sa do reprezentačného výberu. V sedemnástich som načal moju profesionálnu kariéru, debutoval som proti Santosu. Pamätám si na to veľmi dobre, pretože som si hodil loptu na hlavu a predribloval niekoľkých hráčov, na štadióne bola úžasná atmosféra. V ten večer som nedokázal zaspať, bolo to skvelé,“ zaspomínal si na začiatky v rozhovore na trnavskom klubovom webe Kerlon, ktorý ako 20-ročný putoval do Interu Milánu k trénerovi Robertovi Mancinimu:
„V Cruzeire som mal tri nepríjemné zranenia, z ktorých som sa, našťastie, dostal. Inter mal ako jediný o mňa záujem. V Taliansku som pravidelne trénoval s prvým mužstvom, s hráčmi ako Figo, Ibrahimovič, Milito a ďalší. Boli to neuveriteľné skúsenosti. Keď som prišiel, Inter už mal troch hráčov z inej krajiny, takže ďalšieho si, kvôli kvótam, nemohol dovoliť napísať na súpisku. Musel som ísť na hosťovanie do Chieva Verona. Na ihrisko som sa pre zranenia takmer ani nedostal. Moja kariéra sa uberala zlým smerom. Vrátil som sa naspäť do Interu.“
S hviezdnym, ale extravagantným švédskym bombardérom Ibrahimovičom vychádzal dobre. „Boli sme kamaráti. V tých časoch ma zastupoval rovnaký agent ako jeho – Mino Raiola. Chodili sme spolu na večere a tiež jedným autom domov. Zlatan je veľmi dobrý, korektný človek a veľký profesionál. V Interi bol každý obrovský profík. Užíval som si každý deň,“ uviedol Kerlon, ktorý sa po návrate z Chieva dlho v milánskom Interi neohrial. „Nerazzurri“ prevzal kouč José Mourinho a viacerých hráčov odsunul na vedľajšiu koľaj:
„V prvý deň si zavolal celý tím a osem futbalistov, medzi ktorými som bol aj ja, ale napríklad i Crespo či Vieira, oddelil od zvyšku kádra. Povedal nám, že už viac nie sme jeho hráčmi. Moje ďalšie kroky smerovali do Ajaxu Amsterdam.“ V Holandsku sa v tíme denne pripravoval aj s Luisom Suárezom (v súčasnosti útočník FC Barcelona, pozn.) či Blindom, táto anabáza však trvala veľmi krátko. „Po mesiaci tréningov prišlo zrazenie kolena a skončil som.“
Kerlon zvolil návrat do domoviny, upísal sa klubu Paraná. „Bral som to ako reštart kariéry. Bohužiaľ, nebolo to dobré riešenie. Podmienky pre futbal, ale i život boli mizerné. Tamojším pôsobením som veľa stratil,“ podotkol Kerlon, ktorý od roku 2012 pôsobil v Japonsku a mužstve Fudžieda:
„Ázijský futbal ponúka hráčom skvelé nielen finančné podmienky, ale tiež futbalové. Kluby majú kvalitnú infraštruktúru a vzdelaných trénerov. Japonci prechovávajú k ľuďom obrovský rešpekt, je to úžasná krajina. Stále hovoria prosím a ďakujem. Teším sa, že som tam mohol hrať, dodalo mi to nové šťastie.“
Žiaľ, prišlo šieste zranenie kolena, návrat do Brazílie a úvahy o definitívnom konci kariéry. „Boli dni, keď som iba plakal a manželke rozprával o tom, ako si už viac nekopnem do lopty. Moja hlava prestala myslieť na futbal. Šialené obdobie,“ priznal Kerlon, ktorý ani následne nezaprel svoju futbalovú „cestovateľskú“ vášeň a presunul sa do Severnej Ameriky a klubu Miami Dade FC.
„S rodinou som sa tam odsťahoval žiť normálny život. Bolo to počas zranenia, zmieril som sa s tým, že s futbalom končím, veď som dva roky nekopol do lopty. Amerika je skvelá pre život, no futbalisti tam prichádzajú ukončiť kariéru.“
V tom istom roku 2015 si zvolil za ďalšie pôsobisko Maltu a klub Sliema Wanderers, kde však pobudol iba pár mesiacov. Zopakovalo sa to aj v jeho poslednom pôsobisku – druholigovom brazílskom tíme Villa Nova. „Príchod na Maltu bol pre mňa dobrý moment, ale prezident neposielal hráčom peniaze. Výplatu som nevidel tri mesiace, čiže opäť som sa vrátil do Brazílie. V klube Villa Nova sa však situácia s financiami zopakovala,“ zdôraznil Kerlon Moura de Souza," ktorý v Trnave podpísal zmluvu na 1,5 roka s následnou opciou:
„Teraz som v Spartaku, pripravený na sto percent. Moja hlava takisto. Chcem sa zlepšiť a popritom pomôcť Trnave. Môj futbalový životopis je pestrý, vyskúšal som si viacero líg. Každá zastávka mi v mojom živote niečo dala. Spartak je však úplne odlišný, tréningy sú veľmi tvrdé, čo je pre mňa dobre, potrebujem to. Som šťastný, že sa mi otvorili tieto dvere.“
V slovenskom Ríme je brazílsky ofenzívny stredopoliar zatiaľ spokojný. „Priznám sa, že som nikdy predtým slovenskú ligu nevidel. Keď mi však manažér oznámil, že sa Spartak zaujíma o moje služby, rýchlo som zapol internet a vyhľadal si všetky potrebné informácie. Bol som ohúrený, všetko vyzerá skvele – štadión aj fanúšikovia. Trnava je pekné mesto, aj moja dvojročná dcérka Malu je spokojná. Síce je tu zima, ale zatiaľ to zvládam. Mám trochu problém s jazykom, pretože slovenčina je veľmi náročná, rozprávam skôr po taliansky a portugalsky. Snažím sa učiť každý deň, v byte pozerám programy v slovenčine,“ skonštatoval Kerlon, ktorý si pochvaľuje trénera „andelov“ Miroslava Karhana:
„Je to naozaj veľká legenda. Mám pred ním rešpekt. Tým, že rozpráva po španielsky, mi uľahčuje pobyt v kabíne. Poznám jeho históriu, bol to dôležitý hráč. Som šťastný, že môžem pod ním pracovať.“
Na otázku, čo by chcel dosiahnuť v jarnej časti v trnavskom drese, brazílsky futbalový svetobežník pre klubový web Spartaka dodal: „Nemám žiadne ciele. Som nastavený tak, že chcem pomôcť Trnave. Nepozerám sa na individuálne štatistiky, budem sa snažiť odovzdať to najlepšie zo mňa a pomôcť mužstvu vybojovať Európsku ligu. Ak by sa mi podarilo streliť pár gólov, bol by to pekný bonus.“