Šošoni, ako prezývajú Žilinčanov, sú na koni. Od najväčších súperov ich delí priepastný rozdiel. Hrajú si svoju ligu. Slovanu ušli o sedemnásť a obhajcovi z Trenčína o dvadsaťosem bodov.
Trenčínu sa nepodarilo, čo v minulých sezónach. Uvoľnil niektoré opory, ale tentoraz ich nenahradil a neudržal výkonnostnú latku z minulých rokov. Zlyhal zabehaný systém dopĺňania kádra najmä legionármi, ktorí si robili pod Trenčianskym hradom medzizastávku na svojej futbalovej púti. A domáci mladíci potrebujú ešte čas.
Slovan je trochu iný prípad. Tápe už dlhšie, hľadá svoju tvár, experimentuje s kádrom, trénermi, stratil fanúšikovské zázemie. Vrhol sa na cestu zahraničných posíl, ale často nemal šťastnú ruku. Hrou i výsledkami za podmienkami zaostáva a so svojím potenciálom hazarduje.
V lige prevláda herné a niekde aj ekonomické živorenie. Žilinčania krízu súperov dokonale využili. Nazbierali už šesť titulov, ale v minulosti sa nik z trénerov na ich lavičke dlhšie nezohrial.
Teraz je všetko inak. Tréner Guľa sa teší nebývalej podpore, hoci na úspech stále čaká. Dva ročníky mu výsledkovo vyslovene nevyšli (9. a 5. miesto). Ale žilinská pôda sa nezachvela.
Líder ligy sa k súčasnému dominantnému stavu dopracoval aj za cenu menších obchádzok. Trpezlivosť a dôvera sa však klubu vyplatila. Pre slovenský futbal je dobrou správou, že domáci úspech, na ktorý siaha, nepovažuje za cieľovú rovinku svojho úsilia.