„Vek človeka nepustí, to je jeden faktor. Predchádzajúci tréneri ma na to dôkladne pripravovali, takže čo sa týka mentálnej stránky, som na to pripravený. Navyše je tu druhý fakt. Už vyše roka pracujem a tá práca sa nejakým spôsobom nabaľuje. Keby som chcel vo futbale pokračovať, v mojom veku by to malo byť naopak a mal by som mať viac času na oddych. Momentálne ho mám, bohužiaľ, stále menej a menej. Takže som už usúdil, že pri takomto zhone medzi tréningom a prácou by to bolo už pre moje zdravie nebezpečné. Hrozilo by to zranením alebo niečím iným. Trénovať popri práci v mojom veku vo vrcholovom športe by bolo už veľké riziko,“ objasnil stopér Černáček na klubovom webe dôvody, prečo sa rozhodol zavesiť kopačky na klinec.
Odchovanec myjavského Spartaka počas kariéry hral aj za rodnú Trnavu, Jaslovské Bohunice, Neded, Poštornú a rakúsky Asparn. V roku 2007 sa vrátil späť do klubu, v ktorom vyrástol a nezmazateľne sa zapísal do jeho histórie. Černáček, prezývaný „Čečo“, bol pri všetkých myjavských postupoch zo štvrtej ligy až do tej najvyššej a zahral si aj v Európskej lige proti rakúskej Admire. O dva dni sa uzavrie jedna kapitola jeho života.
„Je to, akoby sa končila jedna éra myjavského futbalu. Keď sme vstupovali do najvyššej slovenskej súťaže, mali sme v mužstve tri stálice – Paľa Kosíka, ktorý sa už profesionálnemu futbalu nevenuje asi rok a pol, brankársku oporu Peťa Solničku, ktorý sa takisto pomaly presúva z aktívnej hráčskej kariéry k realizačnej zložke klubu a napokon dlhoročného kapitána Martina Černáčka. Ak mám byť úprimný, čakali sme, že takéto rozhodnutie z jeho strany príde v dohľadnej dobe,“ vyjadril sa prezident Spartaka Myjava Pavel Halabrín a pokračoval:
„Predsa len, má svoje pracovné vyťaženie mimo klubu, rodinu a tiež svoj vek. Takže sme to prijali bez nejakého prekvapenia. Aj tak však platí, že s ‚Čečovým‘ odchodom časť futbalu na kopaniciach odchádza do histórie. Martin vždy pristupoval poctivo k svojim povinnostiam, bol tmelom v kabíne, mal rešpekt a vedel si získať srdcia nielen domácich fanúšikov. Je obrancom, na ktorého budeme v klube vždy spomínať v dobrom. Chcem mu poďakovať za všetko, čo urobil pre myjavský futbal. Budem mu držať palce v ďalšom profesionálnom i osobnom živote.“
So spoluhráčom sa rozlúčil aj stredopoliar Štefan Pekár: „Keď som prišiel na Myjavu, mal som rešpekt. Vážil som si chalanov. Traja myjavskí králi – Kosík, Černáček, Solnička boli vtedy v kádri. Klobúk dole pred nimi za to, čo odviedli pre Myjavu. Boli tu od štvrtej ligy a vytiahli Myjavu až do prvej, to je priam neskutočné. Keby sa toto stalo v inej futbalovejšej krajine, tak je to určite pekný námet na film. Nie je iný hráč okrem týchto troch, ktorý by odviedol viac pre myjavský klub v novodobej histórií. ‚Čečo‘ bol správny kapitán. Vždy bol pokojný, vždy sa sústredil na hru, a to sa snažil preniesť aj na chalanov. Každý by si mal z neho niečo zobrať a ja som si to zobral k srdcu. Menej rozprávať a mužstvu dať viac. On sa obetoval aj za druhých, na ihrisku odovzdal srdce. Aj keď ho možno toľko nebolo počuť. Zaslúžil by si odohrať posledný zápas pred plnými tribúnami. Ja verím, že ľudia prídu aj kvôli nemu, lebo za svoju kariéru si zaslúži plný štadión. Aj týmto spôsobom by som chcel pozvať fanúšikov na sobotňajší zápas so Slovanom, aby sa prišli v čo najväčšom počte rozlúčiť so svojím kapitánom.“