Foto: SITA, Ivan Kopčáni
Skúsený obranca nosí opäť kapitánsku pásku a v dohrávanom stretnutí 7. kola najvyššej súťaže prispel k výhre nad Žilinou (2:0). Už po troch minútach strelil premiérový ligový gól na novom trnavskom štadióne.
Dovtedy ste vyhrali v sezóne len jeden ligový zápas. Znamená to, že na novom štadióne sa bude ľahšie víťaziť?
Ľahšie to určite nebude, každý podobný úspech musíme na ihrisku odmakať, ale diváci nám k tomu pomáhajú. Takáto kulisa jednoducho núti hráčov siahať na dno síl. Zažil som to už v Nemecku, futbal v druhej lige nebol možno až taký kvalitný, ale nasadenie vždy mimoriadne. A to najmä preto, že na štadión chodilo viac ako dvadsaťtisíc ľudí. Každý išiel naplno a keď si už myslel, že nevládze, našiel ešte posledné sily. Tak by to malo vyzerať.
Fanúšikovia dokážu v Trnave utvoriť výbornú atmosféru, ale sú momenty, keď vyvíjajú aj nepríjemný tlak…
V Trnave vládne špecifické prostredie. Aj hráči sa musia naučiť ho zvládať, nie je to vždy jednoduché. Veľa kvalitných futbalistov sa tu nepresadilo.
Strelili ste prvý gól na novom štadióne. Uvedomili ste si, že ste sa zapísali do jeho histórie?
Na to som v prvom momente nemyslel. Chcel som tento zápas veľmi vyhrať, aj preto ma gól potešil. Už som bol z Trnavy odídený a teraz som dal na novom štadióne premiérový gól… Čo má byť, sa stane. Osud to tak zariadil. Kto vie, kedy strelím ďalší.
Nie ste tradičný strelec, ale gól ste dali s veľkým prehľadom…
Podobné góly som strelil už v tréningu. Neriešil som situáciu silovo, ale viac rozumom. Práve pred týmto zápasom ma nabádal brat, aby som viac strieľal, vyčítal mi, že sa netlačím do zakončenia, aj v šestnástke viac nahrávam. Počúvol som ho, aj on prispel k môjmu gólu.
Bude vás niečo stáť?
Chalani ma určite zinkasujú, aj keď to nebol môj prvý gól v lige. Bol to však historický moment, rád niečo zaplatím.
Spartak hral väčšinu zápasu oslabený o vylúčeného brankára Kamenára. Čo rozhodlo, že ste šláger zvládli?
Zomkli sme sa, bojovali jeden za druhého a čakali na brejky. Žilina mala o hráča viac, bola futbalovejšia, lepšie kombinovala. Mali sme aj dosť šťastia a víťazstvo nás stálo veľmi veľa síl.
Ako to bolo s vaším odchodom a príchodom do Trnavy? Asi to nebola pre vás jednoduchá situácia…
Už to nechcem rozmazávať. Som rád, že som späť v Spartaku, bola to zásluha majiteľa klubu pána Poóra i trénera Jarábka. Robím za tým hrubú čiaru.
V klube vládne už dlhšie napätie. Ako vnímate túto situáciu?
Podľa mňa je choré, takto sa zbytočne rozbíjať zvnútra. Žiaľ, to je tiež Trnava.
Ako ste prijali krátko pred stretnutím informáciu, že tréner Jarábek rezignoval?
Nebolo to síce príjemné, ale my hráči sa k takýmto veciam nechceme vyjadrovať. Je to v kompetencii trénera, majiteľa, vedenia klubu.
Budete mať čoskoro nového trénera, hovoríte o tom v šatni?
Nevieme, kto bude nový tréner, ale nech sa posadí na lavičku ktokoľvek, našou úlohou je vždy odvádzať maximálne výkony. Ak zostane Braňo Mráz, budeme rešpektovať jeho. Futbal je taký, hráči i tréneri sa menia, ale zbytočne utvárať tlak na seba, je na škodu veci.
Výhru nad Žilinou ste dosiahli pod vedením Jarábkovho asistenta Mráza. Ako ho vnímate?
Zažil som ho ešte ako spoluhráča v Rimavskej Sobote. Je to mladý tréner, rozumie futbalu, je aj korektný človek. Mohol by dostať šancu.
Načítavajú sa športové výsledky...