Opúšťali ste ligu v auguste 2006, keď bol Ružomberok majster, vraciate sa, keď mu hrozí zostup. Čo všetko sa odvtedy zmenilo?
Je mi ľúto, ale veľa nie. V slovenskom futbale sa akoby zastavil čas, dopredu sa nič nehýbe. Štadión je rovnaký, vybavenie, podmienky, zabezpečenie tiež. Ale nehovorme len o Ružomberku, dá sa to zovšeobecniť na pomery v slovenskom futbale. Trochu ma to bolí.
A ak porovnávate silu niekdajšieho a súčasného ružomberského mužstva?
Keď som mal na sebe naposledy ružomberský dres, bol som kapitánom tímu, ktorý vyhral ligu i pohár. Teraz je, samozrejme, situácia úplne iná.
Trúfate si porovnávať, povedať, čo sa stalo?
Pripravoval som sa s Ružomberčanmi aj pred rokom, v januári 2014. Predtým, ako som zamieril opäť do Turecka. A vtedy zimoval na treťom mieste a dostal sa do semifinále Slovenského pohára. Jeho problém nastal v lete v prudkom omladení kádra. Odišlo naraz veľa skúsených hráčov. Zostali síce šikovní, talentovaní chlapci, majú budúcnosť, ale predtým nehrávali, chýbali im skúsenosti. Ak tím opustí jeden-dvaja starší hráči, nič sa nedeje. Ak je ich šesť-sedem, vznikne problém. Mužstvo nemalo osobnosti, autority, čo sa prejavilo.
Ste pripravený prevziať úlohu lídra?
Od začiatku som vedel, že mi pripadne. V Ružomberku som to už zažil, ale vtedy som mal 23 rokov. Odvtedy som reprezentoval Slovensko, zahral si v Lige majstrov… Je jasné, že sa teraz očakáva, že sa stanem oporou. Beriem to, hoci to nebude jednoduché. Rok a pol som nehral, išiel od zranenia k zraneniu, liečil sa, riešil problémy. Ani terén, ktorý bude na začiatku jari, mi nepomôže. Budem sa asi ťažšie rozbiehať.
Cítite sa už starý?
Často počúvam, že tridsaťdva nie je nijaký vek, ale naozaj mám pocit, že za uplynulý rok a pol som zostarol podstatne viac. Je to o psychike. Schytal som dosť úderov, zažil veľa útrap, ale dávam sa postupne dokopy.
Máte dohodu s klubom, že vás uvoľní, ak dostanete zaujímavú ponuku?
Nič také neexistuje. V Ružomberku určite zostanem do 30. júna, som tu na hosťovaní, potom sa vrátim do svojho tureckého klubu Osmanlisporu. Do Ružomberka som prišiel, aby som si vyčistil hlavu. Je to o psychike, ktorá na sedemdesiat percent ovplyvňuje aj výkony na ihrisku. Som rád, že som doma, s rodinou, priateľmi, v meste a klube, ktoré mám rád. Som tu, aby som za Ružomberok bojoval, záleží mi veľmi na tom, aby sa tím dostal v tabuľke vyššie, hral dobrý futbal.
V Ružomberku býva o niečo drsnejšie počasie ako na západe Slovenska. Prvých päť jarných zápasov však odohrá váš tím doma. Uskutoční sa určite napríklad dnešné stretnutie so Senicou?
Terén nie je dobrý, na ploche je viac piesku ako trávy, ale spomínam si, ako sme sa kedysi brodili až po členky v blate, ale – hralo sa. Teraz si oprášim tieto spomienky a musím sa prispôsobiť. V zimnej príprave sme s výnimkou sústredenia v Turecku zväčša trénovali a hrali na umelom trávniku. Vo štvrtok sme sa vôbec prvý raz dostali na hlavné ihrisko. Myslím si, že ak sa počasie dramaticky nezmení, rozhodca to pustí, zápas bude.
Veríte, že sa mužstvo zachráni?
Ak by som neveril, tak by som tu nebol. Nielenže verím, že sa zachránime, ale o účasť v novom ročníku súťaže sa nebudeme triasť do posledného kola. Už skôr bude jasné, že my nevypadneme.
Z čoho vychádzate?
Vidím, aké mužstvo máme, aké posily v zime prišli. Ružomberok získal skúsených hráčov, ktorí mu chýbali. Od začiatku prípravy robíme pokroky, aj v mojom prípade sa situácia zo dňa na deň zlepšuje. Je to veľká zásluha trénerov na čele s Ivanom Galádom. Som rád, že môžem s ním spolupracovať.
Privítala aj vaša manželka a deti, že sa vrátite na čas domov?
Život v Ankare bol príjemný, zvykli sme si, cítili sme sa tam dobre. Rodina však brala do úvahy, ako sa rozhodnem ja. Cením si túto podporu, aj to, že keď som prežíval ťažšie chvíle, manželka rešpektovala, čo bude najlepšie pre mňa.
Keď v sobotu po dlhom čase vybehnete na ihrisko v ružomberskom drese, budete mať trému?
Tréma bude, ale pozitívna, taká, čo posúva hráča dopredu, pomáha mu skoncentrovať sa a dostať zo seba maximum. Keď sa začne hrať, nervozita zo mňa určite rýchlo spadne.
Nemáte obavy, či zvládnete tlak a splníte očakávania najmä fanúšikov, ktoré s vaším menom spájajú?
Podobné návraty známych hráčov prinášajú tiež riziko. Som pripravený aj na kritiku, ale verím, že fanúšikovia budú vnímať, čo mám za sebou, podržia ma a možno mi niečo aj odpustia. Urobím maximum, aby som ich nesklamal a pomohol Ružomberku.