Slovan získal jesenný titul. Má pre vás význam, alebo zastávate názor, že konečný účet sa robí až na jar?
Účet sa robí až na konci, to je fakt, netreba na to zabúdať. Ale jesenný titul má pre mňa význam, lebo nebolo ľahké dostať sa na špicu. Nestalo sa to vďaka záverečnému šprintu, ale držali sme sa vpredu dlho, čo je dobrá motivácia pred jarnou odvetou.
Čo bolo pre vás najťažšie v uplynulých štyroch mesiacoch, čo sedíte na lavičke belasých?
Naskočiť zo dňa na deň do hry a okamžite zbierať body. A pritom sa postupne snažiť, aby mužstvo hralo, ako by som si predstavoval. Budovali sme herný štýl, aby bol efektný i efektívny.
Ste spokojný? Už ste tím prerobili podľa vašich predstáv?
Stále je čo zlepšovať, to je proces. Určite sa zlepšili niektoré parametre hry.
Ktoré?
Lepšie bránime, zvýšila sa odolnosť v osobných súbojoch, sme agresívnejší, po strate lopty ju rýchlejšie získame späť. To sú veci, ktoré sú pre mňa dôležité. Aj na nich však treba stále pracovať, tam neexistujú limity.
Ste najmladší tréner v lige a vediete lídra súťaže. Je ťažké trénovať Slovan?
Každý nesie svoj diel zodpovednosti a každý tréner je pod tlakom. V Slovane sa očakáva, že vyhráte každý zápas. Ale na to som bol zvyknutý, lebo som tu hrával. Pripadá mi to teda normálne.
Boli ste na to pripravený, keď ste naskočili do mužstva v rozbehnutej sezóne?
Všetko sa zomlelo z hodiny na hodinu. Tréner Weiss avizoval, že začína budovať nové mužstvo, ktoré bude silné. Naozaj som nečakal, že už po troch kolách preberiem jeho post.
Aký veľký problém to pre vás bol?
Nebolo veľa času na uvažovanie, bolo treba konať a začať hneď naplno pracovať. Čakala nás Trnava a vzápätí ďalšie zápasy. Našťastie nám vyšli, to mi trochu uľahčilo vstup.
Slovanistická verejnosť vás prijala, vníma vás ako slovanistu. Do akej miery je to pre vás dôležité?
Priazeň fanúšikov určite poteší a ľahšie sa pracuje, keď ľudia za vami stoja.
Predtým ste pôsobili ako tréner v béčku. Žili ste si relatívne pokojný futbalový život. Ako sa zmenil od augusta?
To sa ťažko porovnáva. Nepochybne mám viac práce i stresu, lebo mám väčšiu zodpovednosť. Juniorka bola v podstate pohoda, ale ak chce človek robiť túto prácu zodpovedne, vážne, utvára aj sám na seba veľký tlak. Juniorku som nebral na ľahkú váhu. Náplň práce, jej ciele, poslanie sú však iné, nejde až tak o výsledky. Skôr je to o pomoci hráčom, aby sa rozohrali, aby dozrievali, našli si svoje posty a formu.
Ako prijala zmenu manželka?
Mám fantastickú manželku, je mi oporou, bez nej by som to ťažko zvládal. Častejšie som preč, a aj keď som doma, venujem sa často futbalu. Máme štyri deti, manželka sa má čo obracať a veľmi mi uľahčuje situáciu. Určite je to pre ňu ťažké, ale chcem jej poďakovať, že to zvláda.
Aj pre vás je asi všetko ľahšie, keď ste úspešný a vyhrávate…
Určite. Potom má človek dobrý týždeň. Tak to hovorili aj starší tréneri: keď vyhráme, čaká nás fajn týždeň. Dúfam, že to takto pôjde ďalej a podarí sa nám vybudovať zasa tím, ktorý by dlhodobejšie dosahoval dobré výsledky a robil fanúšikom radosť.
Slovan od konca septembra prežil slabší mesiac, keď v šiestich zápasoch za sebou vyhral len raz a podľahol Zlatým Moravciam…
Také obdobie môže v dlhodobej súťaži nastať. Nemyslím si, že to bola kríza. Dokázali sme na ihriskách súperov bodovať, neprehrávali sme, až na zápas v Zlatých Moravciach. V ňom sme narazili na disponovaného, pripraveného súpera, my sme chytili slabší deň.
Zo šestnástich ligových stretnutí pod vaším vedením prehralo mužstvo dvakrát. Nemrzí vás najmä domáca prehra s poslednou Trnavou?
Určite ma mrzí, aj preto, že išlo o Trnavu, o prestížny súboj. Trnava sa u nás vypla k svojmu najlepšiemu výkonu a my sme naň nedokázali nájsť odpoveď. Našťastie, body sme zobrali iným, vybojovali sme ich aj vonku.
Slovan si drží pred jarnou časťou súťaže náskok. Má ju dobre rozohratú na zisk titulu?
To je ešte ďaleko. Ale na jar by sme chceli potvrdiť jesennú kvalitu i formu. Nebude to však jednoduché.
Rátate v zime s posilami?
Chcem, aby kostra zostala. Aj keď s jeseňou môžeme byť vcelku spokojní, rátam, že mužstvo posilníme. Aj preto, že zvyšovanie konkurencie je vždy dôležité. To je dobré aj pre hráčov, ktorí zostanú. Konkurencia posúva dopredu, to poznám aj z vlastných skúseností.
Padajú prvé mená – Soumah, Škutka, Depetris… Potvrdíte záujem o týchto hráčov?
To sú ešte len špekulácie. Ešte sa k nim nebudem vyjadrovať. Máme tri mesiace, aby sme tento problém riešili. Urobíme analýzu a vyjdeme aj z možností, ktoré máme.
Koho považujete za najväčších súperov? Je ním napriek pomerne veľkej bodovej strate stále Žilina?
To ťažko jednoznačne povedať, nemôžeme sa sústrediť len na jeden tím. Tabuľka je hore natlačená. Slušný káder má napríklad aj Senica.
V nomináciách reprezentačného tímu sa objavujú zvyčajne len dvaja-traja futbalisti z domácej ligy. Myslíte si, že by ich mohlo byť viac?
To je vždy vec reprezentačného trénera. Aj v lige sa nájde zopár šikovných hráčov, niekedy je to aj o šťastí, či odídu do zahraničia, či dostanú dobrú ponuku a šancu. Napríklad Žilinčan Pečovský bol v súboji s Gréckom jeden z najlepších hráčov. Nemá zmysel uprednostňovať legionára len preto, že hrá v druhej nemeckej bundeslige. V nej je kopec zápasov, ktoré nemajú úroveň, prevláda boj. Viem, o čom vravím, hral som v nej. Máme len málo futbalistov z toplíg – Hamšík, Weiss, Kucka, Škrtel… O tých nedebatujem, tých nemôžeme ignorovať, ale napriek často katastrofálnym podmienkam, ktoré má šport u nás, vieme vychovať aj my kvalitných futbalistov. O tom som sa presvedčil, keď som pôsobil dva roky vo výbere do 21 rokov. Dlho sme boli konkurencieschopní. Až kým sme nenarazili na veľmoc – Holandsko. Potom už bol cítiť rozdiel v kvalite.
Ako hodnotíte často kritizovanú slovenskú ligu? Je ľahké ju vyhrať, byť v nej na čele?
Samozrejme, že nie. Všetko je relatívne. Na prvom mieste všetci tréneri, hráči, tí, čo sa točia vo futbale, musia pracovať lepšie. Platí, že pánom je fanúšik. Má vždy pravdu. Kúpi si lístok a má právo kritizovať i nadávať.
Na zápasy – aj na Pasienky – ich chodí čoraz menej. V čom vidíte najväčší problém?
Som presvedčený, že hra nie je taká zlá ako podmienky a to, čo sa deje okolo ihrísk. Ligu musíme krajšie zabaliť. Keď postavíme a zrekonštruujeme štadióny, skultúrnime prostredie, pripravíme fanúšikom iný servis, budú sa aj inak správať, stratí sa agresivita, bude menej pesimizmu i negativizmu. Privítal by som viac debát, relácií o futbale, širšiu medializáciu, tak vtiahneme ľudí do deja. Nikdy nedosiahneme úroveň anglickej alebo španielskej ligy, ale aj naša si zaslúži, aby sme jej venovali väčšiu pozornosť.